Praha 22. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Václav Klaus je okrem rešpektovaného bývalého politika aj uznávaným ekonómom, ktorý dlhodobo sleduje makroekonomické dianie. Na svojej oficiálnej stránke publikoval stanovisko k najnovším sankciám amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Číne. Klaus uviedol, že ide o zásadnú a zložitú tému, v ktorej hrá dôležitú úlohu globalizácia a svetová migrácia.
„Moja „nekritika“ Trumpa vychádza z toho, že dnes, teda aj pred Trumpovými clami, vo svete nemáme systém voľného trhu a že v neprehľadnom systéme súčasného preregulovaného sveta (zásahy, ktoré sú v rozpore s trhom) posun jedného čiastkového parametra – akokoľvek izolovane kritizovať – nemusí znamenať celkové zhoršenie východiskového stavu. Viem, že to bude apriórne označované za politicky nekorektný názor, ale je to tak,“ napísal v úvode bývalý český prezident.
Uvádza, že ekonomická teória zahraničného obchodu je pomerne jednoduchá, resp. jej jadro je prosté. „Je apoteózou modelu dokonalej konkurencie (navyše s dodatkom, že to, čo nejde zaistiť v jednej malej krajine, je dosiahnuteľné v rámci ekonomiky celého sveta). Je výkladom pozitívneho efektu úplnej otvorenosti krajín a je požiadavkou eliminácie všetkých prekážok voľného pohybu tovaru (a pracovných síl).“
„To hovoria klasickí ekonómovia od Smitha po Ricarda, teda ľudia s autentickým liberálnym postojom k svetu, takisto ale i „ľudia davosskí“, ktorí sa liberálne len tvária. V skutočnosti sú hlavnými obhajcami a exponentmi dnešného typu ekonomickej regulácie (ktorá sa svojím rozsahom začína čoraz viac blížiť ekonomickému systému neskorého komunizmu). Malá odbočka k slovu „ľudia davoské“. Pred niekoľkými týždňami som mal príležitosť dlho hovoriť so Stevom Bannonom a on pri tomto rozhovore na moje prekvapenie celkom automaticky použil „môj“ slovný zvrat „davosskí ľudia“. Povedal som mu, že som už pred 13 rokmi publikoval článok s názvom „Homo Davosensis“ (Euro, február 2005). Zhodujeme sa s Bannonom v tom, že sú títo ľudia falošnými obhajcovi veľmi sporného a nejasného pojmu globalizácia, ktorý s voľným trhom nemá nič spoločné,“ vysvetlil Klaus.
Ekonóm ďalej poznamenal, že klasici prišli pred dvoma storočiami s konceptom komparatívnych výhod, z ktorého vyplýva, že sa má výroba toho či onoho tovaru vykonávať na tom mieste, v tej krajine, kde je to najlacnejší, kde sú najnižšie náklady. Jedine tak sa maximalizuje celkový efekt. (Podobne sa majú správať jednotliví ľudia ako pracovné sily, a majú si hľadať miesto, kde môžu získať najvyššie mzdy a platy). „Ak zostávame v rovine modelových predpokladov, nemôžu byť žiadne námietky. Platí to však iba pri platnosti týchto predpokladov. Medzi ne patrí, že nie sú žiadne prekážky obchodu a že nie sú žiadne náklady pohybu pracovných síl (náklady migrácie). Za prekážky bývali primárne považované clá a celosvetová debata bola a je koncentrovaná na ne.“
Clá sú však v prípade súčasnej vysoko regulovanej ekonomiky len vrcholom ľadovca (a sú už do značnej miery odstránené či znížené systémom Svetovej organizácie obchodu, WTO). „Jednoduchá učebnicová teória berie do úvahy len clá a nie ďalšie formy štátnych zásahov a len okrajovo pripomína najrôznejšie formy regulácie dovozu, známe dovozné kvóty, a najmä nezohľadňuje voluntaristicky (a protekcionisticky) koncipované „štandardy“ (hygienické, zdravotné, bezpečnostné, environmentálne, pracovné, atď.), ktoré sú podľa Klausa svojimi dopadom neskonale významnejšie ako clá samotné.
„Pohyb pracovnej sily nie je len ekonomický fenomén. Má – ako vidíme veľmi zreteľne na dnešnej európskej migračnej kríze – popri efektivnostních ešte ďaleko významnejšie kultúrno-civilizačné aspekty. Hnevá nás, že stále nie je doceňovaný fundamentálny rozdiel individuálnej a masovej migrácie. Klasickí liberáli toto podceňujú úplne, novodobí davosania to nepodceňujú, pretože o kultúrno-civilizačný rozvrat súčasného sveta usilujú zámerne.“
Klasická teória zahraničného obchodu podľa Václava Klausa vôbec neberie do úvahy existenciu najrôznejších „globálnych“ organizácií a nimi vykonávanú „nadprodukciu“ regulačných opatrení, ktoré sú jednotlivé štáty nútené prijímať. Stúpenci dnešnej formy globalizácie chcú svetovú vládu, chcú podriadenosť jednotlivých krajín tejto vláde a chcú svetovú reguláciu všetkého a všetkých. Ani v najmenšom nechcú voľný trh.
V tomto komplexnejšom pohľadu sú Trumpove clá v dnešnom preregulovanom svete zanedbateľným detailom, ktorý vo svojom celkovom efekte môže aj nemusí mať negatívny efekt. Hlavne ide o to, že Trumpovi kritici o znamienku a veľkosti tohto efektu žiadnu špecifickú znalosť nemajú.