Kiska oponuje Trumpovi: Zvýšenie rozpočtu na obranu je beh na dlhé trate

Brusel/Bratislava 12. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Dvojdňový summit NATO bol v závere poznamenaný krízovým zasadnutím lídrov členských krajín Severoatlantickej aliancie a zrušením všetkých bilaterálnych rokovaní, ktoré mal naplánované americký prezident Donald Trump. Prezident SR Andrej Kiska označil Trumpov návrh, aby členské krajiny vyčlenili na obranu štyri percentá HDP, za nepriechodný.

Krízové stretnutie lídrov NATO v najužšom formáte skončilo po zhruba hodine. Za zatvorenými dverami rokovali iba prezident a veľvyslanec z každej členskej krajiny.

K zvolaniu mimoriadneho zasadnutia lídrov došlo po tom, ako Trump ešte v stredu predložil návrh zvýšiť výdavky spojencov na obranu na štyri percentá HDP namiesto dvoch percent, ktoré väčšina členských krajín v súčasnosti aj tak nedodržiava. Prezident USA zároveň požiadal, aby všetci spojenci dvojpercentný rozpočtový limit na obranu splnili už teraz, bez ohľadu na dohodnutý harmonogram do roku 2024.

Krízové zasadnutie, pre ktoré Trump zrušil bilaterálne stretnutia s lídrami Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny, potvrdilo, že USA nehrozia odchodom z Aliancie. Trumpa uspokojil záväzok spojencov urýchliť výdavky na obranu a zvýšiť ich v čo najkratšom čase o 33 až 40 miliárd dolárov. To podľa jeho slov ukončí stav, keď USA znášajú viac ako 70 percent výdavkov na chod Aliancie.

Prezident SR v stredu večer priznal, že na Trumpov návrh vyčleniť štyri percentá nikto z lídrov nezareagoval, aj keď viacero krajín už dáva na obranu viac ako dve percentá. Na Trumpovo naliehanie vyčleniť okamžite na tieto účely dve percentá Kiska odpovedal, že hoci ide o povinnosť, je to “beh na dlhé trate”. Členské krajiny totiž podľa neho potrebujú dosiahnuť veľa porozumenia, empatie a komunikácie s občanmi, aby to presadili.

Kiska tvrdí, že Trumpa upozornil, že ak by súčasní lídri krajín NATO okamžite doma zaviedli dvojpercentnú hranicu obranných výdavkov, zrejme by prišli o svoje funkcie a k moci a aj k rokovaciemu stolu v NATO by sa namiesto nich dostali populisti vystupujúci proti Aliancii.

“Treba veľa pracovať a vysvetľovať, aby došlo k zhode medzi občanmi, že toto navýšenie je naša povinnosť,” opísal situáciu Kiska.

Prezident v tejto súvislosti ocenil, že ohľadom cieľov vynaložiť do roku 2024 dve percentá na obranu, existuje zhoda vo vládnej koalícii. Túto povinnosť podľa jeho slov nespochybňujú ani ostatné politické strany, s výnimkou extrémistov a fašistov.

“Žiadna politická strana netvrdí, že by sme nemali dodržiavať naše záväzky voči NATO,” skonštatoval Kiska. Pripomenul, že vlani v septembri spolu s bývalým predsedom vlády a s predsedom parlamentu jasne vyhlásili, že Slovensko je proeurópsky a proatlanticky orientovaná krajina, za čo sa postavila aj nová vláda Petra Pellegriniho (Smer-SD).

“Žiadne riziko toho, že ak ten sľub raz niekto dal, by mal byť po budúcich voľbách zrušený, ja nevidím. A som presvedčený, že sa na Slovensku nestane to, že by sa k vláde dostali extrémisti alebo fašisti,” uviedol prezident.