Môj profil 
Predplatné
V prvom rade treba zdôrazniť, že je to niečo absolútne neprirodzené a namierené proti každému jednému, u koho sa tak stane. Napriek tomu je to fenomén, ktorý ovláda našu dobu a je len málo ľudí, ktorí sa dokážu neodcudziť sami sebe!
V tomto stave alebo v tomto štádiu svojej existencie človek úplne stratí kontakt k sebe, k svojmu vnútru a k svojmu jedinečnému nezávislému a vlastnému mysleniu. Dostane sa do situácie, keď celkom prestane byť subjektom vlastných aktivít a len vlastného reflektívneho myslenia. Predá a odovzdá samého seba, svoje najlepšie sily a energie a dokonca i to najcennejšie čo má – svoju vnútornú slobodu – vonkajším objektom, ktoré obdivuje a ktoré chce za každú cenu vlastniť, aj keď ich nepotrebuje výlučne a bezpodmienečne.
Vydá, predá a totálne sa zapredá cudzím silám a cudzím ideám, ktoré majú jediný cieľ – vykradnúť a prerobiť vnútro každého z nás tak, aby sme slúžili len ich patologickým potrebám a záujmom a množili ich zisk a bohatstvo.
Ak si toto nedokážeme uvedomiť a nevrátime sa na cestu opravdivého BYTIA, po ktorej sme na začiatku každý z nás kráčali, lebo dieťa ešte nie je možné dostať do stavu odcudzenia – to je možné dosiahnuť ľahko len s mladistvými a dospelými – tak nikdy nebudeme môcť žiť
ŽIVOT VLASTNÝ a NEODCUDZENÝ.
Neskoré trpké prebudenie a ľútosť nad stratenými rokmi, prežitými životom odcudzeným, keď sa už pomaly blíži hodina našej smrti, to je nesmierna bolesť, utrpenie a sklamanie, lebo až vtedy si naplno uvedomíme, že sme v živote stratili to NAJCENNEJŠIE.
A to nikdy nie je to, čo sme mali, ale to, čo sme boli a či to, čo sme mohli byť, ak by sme sa neboli odcudzili nášmu vlastnému vnútru!
Ak niekto dokáže “zvnútorniť” a precítiť túto vznešenú filozofiu bytia a ju aj žiť, tak sa nikdy neodcudzí sám sebe!
Roman Bednár
.JPG)
