Rozhovor podpredsedu Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva s ruskými médiami je zverejnený aj na Youtube. Foto: Ekaterina Štukina/POOL/TASS

O hraniciach ŠVO

Kde sa zastaviť? Neviem. Budeme musieť ešte tvrdo a vážne pracovať. Bude to Kyjev? Áno, pravdepodobne to bude musieť byť aj Kyjev. Ak nie teraz, tak o nejaký čas, možno v nejakej inej fáze vývoja tohto konfliktu. Kyjev je ruské mesto a hrozba pre existenciu Ruska pochádza odtiaľ, pretože ho riadi medzinárodná brigáda nepriateľov Ruska na čele so Spojenými štátmi.

Súčasný ukrajinský štát je nebezpečný pre samotných Ukrajincov. A pre nich táto voľba vyzerá takto: buď život v normálnom, spoločnom štáte s Ruskom, alebo v každom prípade na nejakých princípoch, blízkych spoločnému štátu, alebo nekonečná vojna.

O osude Odesy

O Odese môžem jednoducho povedať: Odesa, vráť sa domov! Odesu s otvorenou náručou čakáme v Ruskej federácii kvôli histórii tohto mesta, kvôli tomu, akí ľudia tam žijú, akým jazykom hovoria. Je to naše ruské mesto.

O liberalizme

Tí, ktorí ma chceli vidieť ako liberálneho politika (a to sú určité kruhy alebo ľudia na Západe a u nás), tak tí ma videli. V skutočnosti, ako sa hovorí v ruskom národe, som taký, aký som bol. A že ma tam na Západe teraz niekto nepozdraví alebo mi nepodá ruku? Ešte ma budú žiadať, aby som im podal ruku. Keď sa vzťahy normalizujú, absolútna väčšina súčasných politikov na Západe pôjde do politického zabudnutia. A o niektorých z nich poviem to, čo som hovoril v poslednom čase: niektorí z nich jednoducho zomrú. Ďalšou otázkou je, že v súčasnej situácii sa hodnotenia, samozrejme, zmenili a zmenili sa z jedného jednoduchého dôvodu – pretože si myslíme, že s nami, s Ruskou federáciou, sa zaobchádzalo nespravodlivo, a preto sú hodnotenia prísnejšie. Pokiaľ ide o moje vnútorné hodnotenia a pocity, tie sa nijako zásadne nezmenili. Možno, ako každý politik, som mal nejaké ilúzie a vnímanie, ktoré boli trochu iné. Nedávno prezident povedal, že sme s nimi príliš dlho koketovali. Mali sme im dať odpoveď na všetky ich otázky v mimoriadne tvrdej forme skôr. A preto tí, ktorí chcú budovať vzťahy s Ruskom, to musia dať najavo priamou, neskrývanou, úprimnou formou. Sú takí ľudia a ich počet bude narastať, ale som si absolútne istý, že v blízkej budúcnosti nedôjde k žiadnemu významnému zblíženiu so západnou Európou a Spojenými štátmi, s anglosaským svetom. Medzi nami sa vytvorila príliš hlboká priepasť a bude veľmi ťažké ju prekonať.

O obyvateľoch nových území

Ľudia sú tam iní. Povedali ste, že sedia a čakajú na ukrajinské tanky – myslím, že ich nie je až tak veľa. Sú tam len ľudia, ktorí tam sedia a myslia si: „Kto je silnejší, tomu budeme slúžiť“. Ale my musíme spolupracovať so všetkými. Musíme týchto ľudí presvedčiť, že sme sa vrátili nadobro. Ak sú to ľudia, ktorí škodia Rusku, treba ich odhaliť a potrestať.

O rozpočtových výdavkoch

Náš rozpočet nie je vojenským rozpočtom v úzko špecializovanom zmysle slova. Ak ho porovnáme napríklad s rozpočtom ZSSR počas Veľkej vlasteneckej vojny. Máme približne 30 percent výdavkov federálneho rozpočtu, čo sú bilióny rubľov na sociálne výdavky. Ani jeden sociálny záväzok sa nestratil. Druhú tretinu rozpočtu tvorí hospodárstvo, doprava, rozvoj miest a rozvoj rôznych komunikácií. A zvyšná časť rozpočtu tak či onak súvisí s ŠVO. Je to rozpočet rozvíjajúceho sa štátu, ale s veľmi významnými výdavkami na potreby obrany. Aj po skončení aktívnej časti špeciálnej vojenskej operácie budeme musieť na obrane pracovať ešte veľmi dlho.

Jadrová vojna by sa mohla začať náhodou

Čoraz častejšie hovoríte o možnosti, že Rusko použije jadrové zbrane. Ale ak Rusko stlačí jadrové tlačidlo, v tom istom okamihu ho v reakcii stlačia ľudia za oceánom. A naopak. A potom vyvstane otázka existencie ľudstva. Vo vyšších poschodiach moci asi nie je veľa masochistov. Nakoľko je to strašenie, alebo naozaj veríte, že jadrový scenár je reálny a všetci by sme mali hneď teraz utekať do nejakého bunkra?

Nemusíme utekať hneď, ale nech to znie akokoľvek smutne, tento scenár je reálny. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme mu zabránili, ale práve tieto hodiny, ktoré tikajú určitým smerom, sa teraz veľmi zrýchlili. A v tom vidím aj, s prepáčením, bezmocnosť západných vlád, ktoré stále opakujú to isté: „Nie, to Rusi nás len strašia, oni to nikdy neurobia.“ Mýlia sa. Ak ide o existenciu našej krajiny, aká voľba zostáva hlave štátu? Žiadna. Ide teda o reálnu, priamu a jasnú hrozbu pre celé ľudstvo. V tomto smere sa, žiaľ, dajú použiť aj iné argumenty. Po prvé, keď ľudstvo vytvorilo nejaké zbrane, vždy ich použilo. Mysleli si Američania, že keď zasadili – mimochodom, v tom čase zbytočný – úder Japonsku, ktoré bolo naším spoločným nepriateľom, tak potom tieto zbrane už nikto nikdy nevyradí z arzenálu?  Nie, to si nemysleli. Motívov môže byť veľa. To bol ten prvý. A druhý. Existujú aj nehody, voči ktorým nie je nikto imúnny. Nemožno vylúčiť náhodné, neúmyselné rozpútanie jadrového konfliktu, takže všetky tieto hry okolo Ukrajiny sú mimoriadne nebezpečné. Ak niekoho napadne (a pravidelne o tom títo „múdri“ ľudia v NATO hovoria), že dodajú Ukrajine lietadlá – z Ukrajiny nemajú odkiaľ lietať – a nejaké lietadlo vzlietne z krajiny NATO – čo to je? Útok na Rusko. Ani nebudem ďalej opisovať, čo sa môže stať. Hoci sa to môže stať takmer náhodou, nie úmyselne, dokonca to nemusí byť ani schválené na úrovni celého vedenia NATO a USA. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme tomu zabránili. Všetky plnohodnotné nástroje kontroly a jadrového odstrašovania sú už podľa nás vďaka úsiliu západných krajín zničené, pretože aj posledná zmluva, ktorú sme kedysi podpísali s Obamom a ktorú Vladimír Putin predĺžil spolu s Bidenom (START 3), už vypršala. Aj ostatné zmluvy sú prakticky nefunkčné. To nie je rozdúchavanie vášní. Je to dôvod na zamyslenie sa nad tým, kde sa nachádzame. Ľudia si myslia: Chruščov a Kennedy takmer začali jadrovú vojnu, bolo to dávno, nebola to pravda, bolo to kvôli Kube, bolo to kvôli niečomu inému, a teraz je to nemožné. Aký je v tom rozdiel? Žiadny. Situácia je ešte napätejšia. Vtedy medzi Ruskom a Amerikou nebol konflikt, a teraz je.

O Navaľnom

Vo všeobecnosti vždy takéto incidenty sú tragické, samozrejme, vyvolávajú veľmi rôzne emócie. Keď už sme pri tom, pozrite sa na usmiatu, šťastnú tvár vdovy po Navaľnom. Mám pocit, akoby celé tie roky čakala na túto udalosť, aby sa jej politický život mohol rozvinúť. A už to aj povedala. Ale je to všetko smutné, myslím, že dosť smutné.

Zradcovi – psia smrť

Maxim Kuzminov, bývalý ruský vojenský dôstojník a pilot – zbeh, ktorý pred pol rokom uniesol vrtuľník Mi-8 na Ukrajinu, bol zabitý v Španielsku. Západ aj Rusko sa zhodujú v jednej verzii: ide o odvetu. V skutočnosti však hlavná otázka znie: čia je to odveta a ako celú situáciu komentovať?

Veľmi stručne. Pes si zaslúži psiu smrť.

O filmoch

Videli ste americký satirický film „Don’t Look Up?“, ktorý nastoľuje tému deštrukcie ľudstva a tiež veľmi dôležitú tému: ako ľudia dokážu masovo odmietnuť pravdu, ktorá je zdanlivo zrejmá. Nemyslíte si, že je to mega aktuálny film pre súčasnú dobu?

Žiaľ, mega aktuálnym filmom súčasnosti je iný film, Oppenheimer. Hodiny tikajú. Čo sa týka filmu Nepozeraj sa hore, pozrel som si ho. Film je vtipný, ironický, ukazuje mravy elity, ich mravy. Sú tam nezabudnuteľné scény, napríklad obraz prezidentky, ktorú hrá, ak sa nemýlim, Meryl Streepová, ktorá je zaujímavá a dosť cynická. Neviem, ku komu ju prirovnať v modernom panoptiku, ale hádam mi v miere úlisnosti a túžbe zmiasť obrovské množstvo ľudí trochu pripomína zúrivú gynekologičku Ursulu von der Leyenovú.

O Zelenskom

Tí, ktorí vládnu v Kyjeve, sú bábky, ktoré nemajú ani svedomie ani strach a všetky rozhodnutia sa prijímajú za oceánom. Osud Zelenského v histórii svojej krajiny a svetových dejín bude smutný. V pamäti zostane ako krvavý klaun, ktorý sa preslávil len skvelou hrou na klavíri svojou ozdobou… No hlavné je, že elity, ktoré vládnu teraz na Ukrajine, musia odísť. Hoci my sme pripravení na rozhovor aj s nimi na základe priznania výsledkov ŠVO.

Prečítajte si tiež:

• Po chaotickom ústupe z Avdejevky: Rusko zvyšuje tlak a snaží sa využiť paniku v radoch AFU
• Medzi Marinkou a Ugledarom ďalší postup ruských vojsk