Brusel 17. februára 2023 (HSP/unherd/Foto:TASR/AP- Jean-Francois Badias)
Verejnosť má právo vedieť o jej súkromných rokovaniach s generálnym riaditeľom spoločnosti, konštatuje Thomas Fazi pre UnHerd
Denník New York Times žaluje Európsku komisiu za to, že Ursula von der Leyenová odmietla zverejniť textové správy, ktoré si vymenila s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom a v ktorých osobne dohadovala nákup až 1,8 miliardy dávok vakcíny BioNTech/Pfizer. Ide o poslednú epizódu v pokračujúcej ságe, ktorá vrhá na EÚ mimoriadne zlé svetlo. Zatiaľ vieme len toto.
Krátko po podpise dohody v apríli 2021 – doteraz najväčšej dohody bloku v hodnote neuveriteľných 35 miliárd eur (podľa jednej z analýz ide o desiatky miliárd eur nad výrobné náklady) – denník New York Times uviedol, že von der Leyenová ju sama vyjednala prostredníctvom série textových správ a telefonátov s Bourlom. Alexander Fanta, novinár z nemeckej spravodajskej stránky netzpolitik.org, vtedy napísal Komisii žiadosť o prístup k textovým správam a ďalším dokumentom týkajúcim sa výmeny informácií medzi von der Leyenovou a Bourlom. Komisia tvrdila, že žiadne takéto dokumenty neexistujú.
Alexander Fanta, ktorý bol odpoveďou zaskočený, podal formálnu sťažnosť európskemu ombudsmanovi Emily O’Reillyovej. V januári 2022 ombudsmanka zverejnila výsledok svojho vyšetrovania, v ktorom sa zistilo, že Komisia ani nepožiadala úrad von der Leyenovej o vyhľadanie textových správ napriek tomu, že Fanta o ne výslovne požiadal. Namiesto toho požiadala o položky, ktoré spĺňali kritériá Komisie na evidenciu “dokumentov” – čo je definícia, ktorá nezahŕňa textové správy. Na vyriešenie tohto problému O’Reilly predložil odporúčanie, aby Komisia požiadala úrad von der Leyenovej o opätovné vyhľadanie príslušných textových správ, ale Komisia odmietla vyhovieť.
Komisárka EÚ pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová neskôr tvrdila, že textové správy mohli byť vymazané vzhľadom na ich “krátkodobý, efemérny charakter”, a obhajovala právo Komisie neuchovávať záznamy o textoch vzhľadom na skutočnosť, že “textové a okamžité správy vo všeobecnosti neobsahujú dôležité informácie týkajúce sa politík, činností a rozhodnutí Komisie, ani nie sú v držbe inštitúcie”. Ako komentoval Fanta na Twitteri, vysvetlenie nedávalo zmysel: “Čoraz väčšia časť modernej komunikácie sa uskutočňuje prostredníctvom textových správ. Vrátane dôležitých vecí, diplomacie na samitoch EÚ, rokovaní o klíme atď. Má sa toto všetko vymazať z verejných záznamov a historických archívov?”
Postupom času sa zapojili aj ďalšie orgány EÚ – ale kameňovanie pokračovalo. V septembri minulého roka sa zápletka ešte viac zhutnila po tom, ako Európsky dvor audítorov zverejnil správu, v ktorej obvinil Komisiu z toho, že odmietla zverejniť akékoľvek podrobnosti o osobnej úlohe von der Leyenovej v rokovaniach. To podnietilo Európsku prokuratúru (EPPO), nezávislý orgán EÚ zodpovedný za vyšetrovanie a stíhanie finančných trestných činov vrátane podvodov, prania špinavých peňazí a korupcie, aby začala vyšetrovanie – ktoré stále prebieha – celého procesu obstarávania vakcín EÚ Covid.
Uvidíme, či vyšetrovanie EPPO a žaloba New York Times budú úspešné tam, kde všetky ostatné zlyhali. Jedno je však jasné: ťažko si predstaviť výrečnejší príklad úplnej netransparentnosti EÚ, nerešpektovania demokracie a nechutného spolužitia s veľkým biznisom, ako aj kamarátstva a korupcie, ktoré charakterizovali celé riadenie programu Covid a najmä zavádzanie vakcín, ako osobnú dohodu predsedu Komisie s generálnym riaditeľom veľkej farmaceutickej spoločnosti v hodnote desiatok miliárd eur. K tomu treba prirátať odmietnutie zverejniť príslušné texty alebo dokonca zmluvy súvisiace s nákupom, a to napriek viacerým žiadostiam niektorých najvyšších orgánov EÚ. Samotný Bourla opakovane odmietol vypovedať pred osobitným výborom Európskeho parlamentu pre Covid. Čoho sa tak bojí?