Môj profil 
Predplatné
Pomník Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej natrela na červeno dvojica Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz, ktorých médiá označujú za umelcov – výtvarníkov. Keďže na nich bolo podané trestné oznámenie, ich obhajoby sa ujal bývali minister vnútra a spravodlivosti a v súčasnosti poslanec NR SR Daniel Lipšic. Podľa neho je trestné stíhanie nespravodlivé. „Boli obvinení v situácií, keď bolo dôvodné podozrenie, že odhalením busty Biľaka bol spáchaný trestný čin. Ich konanie v princípe smerovalo k tomu, aby sa zamedzilo pokračovaniu v páchaní trestného činu, keďže išlo o zločinecky režim, ktorý bol pri okupácii Československa vlastizradný a Vasiľ Biľak bol hlavný nositeľ tejto vlastizrady.“
Obvinení Kalmus a Lorenz sa vyjadrili, že ak sa busta znovu osadí, svoj čin bez váhania zopakujú. Teraz už cítia aj podporu občiansky založených ľudí. Vyhlásenie na ich podporu podpísali: Zuzana Piussi, Richard Stanke, Lukáš Latinák, Peter Osuský, Juraj Smatana, Michal Kasčák, Michal Havran, Peter Zajac , Eugen Korda , Grigorij Mesežnikov a ďalší (viac TU).
Bratislavský sudca je toho názoru, že pomaľovanie či popísanie busty bývalého vysokého funkcionára komunistickej strany napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovanie veci, ktorý je špecifikovaný v Trestnom zákona.
Sudca zároveň dodáva, že Trestný zákon nestanovuje žiadne výnimky, t.j. že prečin poškodzovania veci by sa netýkal napríklad búst osôb či budov inštitúcií, z ktorých politikou nesúhlasíme. Zákon zároveň neuvádza výnimky, ktoré by sa vzťahovali na osoby, ktoré sa radia k umeleckej komunite – „napokon aj autori tzv. grafiti zväčša uvádzajú, že ich konanie je nutné posudzovať ako akýsi druh umenia, či ako určitý postoj,“ vysvetlil Šamko.
Upresnil tiež, že je potrebné odmietnuť obhajobu, že osoba, ktorá vyjadrila svoj nesúhlas pri poškodzovaní cudzej veci konala v krajnej núdzi. Krajnú núdzu totiž špecifikuje odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Čiže ak dvojica, ktorá bustu pomaľovala, s ňou nesúhlasila, prípadnému páchaniu trestného činu mohla podľa Šamka zamedziť inak, a to napríklad podaním trestného oznámenia, resp. ju muži mohli prekryť, bez toho, aby ju poškodili.
Sloboda prejavu?
Sudca Šamko sa ďalej zamýšľa či postriekanie busty nebolo pokryté slobodou prejavu. „V tomto smere je však nutné pripomenúť, že aj sloboda prejavu nie je bezbrehá a má svoje hranice. Podstatou v takýchto prípadoch je preto vymedzenie hraníc slobody prejavu a posúdenie toho, či už určitý symbolický prejav inej osoby nebol za prípustnou hranicou slobody prejavu,“ ozrejmil.
Špecifikoval, že zo slobody prejavu je nevyhnutné vylúčiť také prejavy, pri ktorých sa fyzicky útočí na iné osoby, respektíve na cudzie veci. Takže obmedzenie násilného činu, či činu, ktorý vedie k poškodeniu veci, nie je smerované k snahe obmedziť určité názory alebo postoje, ale ochrana hodnôt života, zdravia či majetku. Pre vysvetlenie Šamko ešte dodáva, že v extrémnych prípadoch je ajterorizmus pravidla založený na snahe vyjadriť a presadiť určitý názor formou násilia.
V závere teda sudca Krajského súdu v Bratislave uvádza, že „akákoľvek forma násilného konania voči inej osobe alebo veci by teda nemala byť považovaná za prejav a to ani vtedy nie, ak s vykonaným násilím bolo spojené určité posolstvo, či vyjadrenie postoja. Násilie je preto v tomto ohľade činom a nie symbolickým prejavom.“
Vasiľ Biľak – pre niekoho signatár Pozývacieho listu, pre iných dobrodinec
Podľa historikov bol Vasiľ Biľak jedným zo signatárov Pozývacieho listu, na základe ktorého vstúpili vojská Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 do Československa. Išlo o príslušníkov armád Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska a Bulharska.
Avšak pre obyvateľov obce Krajná Bystrá a mnohých Rusínov z okolia je Biľak dobrodinec, ktorý dal v obci postaviť cestu, obecný úrad, školu, či dokonca nechal opraviť pravoslávny chrám a farský úrad. Obyvatelia obce pre osadenie busty dokonca spísali petíciu.
.jpg)
