Proces už je vo fáze záverečných rečí, ktoré v decembri 2025 predniesol prokurátor aj obhajcovia obžalovaných a v januári obžalovaný Jozef Brhel. Na piatkovom pojednávaní by tak mali svoje stanoviská k obžalobe a vykonanému dokazovaniu predniesť zvyšní piati obžalovaní. Termín pojednávania v kauze Mýtnik je na súde vytýčený aj na 12. februára

Pre obžalovaného Jozefa Brhela staršieho a jeho syna Jozefa navrhol v decembri minulého roku prokurátor Ondrej Repa trest v dolnej polovici sadzby, pričom v prípade trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, z ktorého sú obžalovaní, je trestná sadzba od troch do 10 rokov väzenia. Rovnaký trest navrhol prokurátor Repa aj pre právnika Martina Bahledu, ktorý je stíhaný rovnako za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Bývalého riaditeľa IT sekcie na finančnej správe Milana Gregu, ktorý je stíhaný za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, navrhol prokurátor potrestať podmienkou. Menovanej štvorici takisto navrhol uložiť peňažné tresty.

Repa vo svojej záverečnej reči pred súdom navrhol uznať za vinných aj bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca a architekta Miroslava Slahučku, ktorí boli obžalovaní z prijímania úplatku v súvislosti s presadzovaním projektu eKasa. Obom navrhol podmienku ako aj peňažné tresty.

Prokuratúra šiestich obžalovaných v rámci kauzy Mýtnik viní v rámci piatich skutkov z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, z legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo zločinu prijímania úplatku v súvislosti s IT tendrami na Finančnej správe SR. „Škoda bola vyčíslená počas dokazovania, ktoré sa vykonalo počas vyšetrovania. V tom prvom skutku predstavuje viac ako 45 miliónov eur,“ uviedol prokurátor po prečítaní obžaloby ešte v októbri 2022. Všetci šiesti obžalovaní svoju vinu odmietajú. Podla obhajcu obžalovaného Jozefa Brhela Michala Mandzáka v kauze Mýtnik žiadna škoda nevznikla.

Predmetom obžaloby podanej už vo februári 2022 je obstaranie majetku zo strany štátu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom nakladanie so štátnymi prostriedkami malo byť súčasne neefektívne a nehospodárne. Na toto konanie nadväzovala legalizačná schéma, ktorej účelom bolo zneprehľadnenie finančných tokov prostredníctvom zahraničných entít. S podozrením zo spáchania týchto ekonomických činov podľa prokuratúry úzko súvisia aj dva korupčné delikty. Jeden korupčný skutok sa týka obstarávania majetku na Finančnej správe (FS) SR v súvislosti so zákazkami s nízkou hodnotou.