Vyše 47 percent žiakov považuje za najpozitívnejšiu stránku školského života svojich kamarátov a kolektív

Prieskum sa zameriaval na monitorovanie vzájomných vzťahov v triednom kolektíve a názorov žiakov na školu a spoločenské témy. Analyzované boli odpovede 5 781 žiakov na tieto dve otázky, išlo o ôsmakov a ôsmačky na ZŠ. „Viac ako 47 % žiakov uviedlo kamarátov/spolužiakov za najpozitívnejšiu stránku školského života. Viacerí však naznačovali, že aj keď triedny kolektív a spolužiakov vnímajú pozitívne, situácia v ich triede je menlivá,” uvádza ŠŠI. Dobrých a spravodlivých učiteľov, vedenie či personál školy uvádzalo ako to, čo sa im na škole najviac páči, 19,2 percenta žiakov. Častejšie túto odpoveď uvádzali žiaci z malých škôl, a to bezmála 26 percent z nich. Naopak, najzriedkavejšie tak odpovedali žiaci v krajských mestách.

V prieskume ďalších 18,5 percenta opýtaných uvádzalo ako pozitívnu stránku niektorú z oblastí kategórie kvalitnej školy, ako vylepšovanie metód učenia, obľúbené predmety, súťaže či exkurzie. Tieto odpovede častejšie uvádzali žiaci cirkevných škôl, konkrétne 22,2 percenta z nich, v porovnaní s verejnými školami, kde to bolo 18 percent. Infraštruktúru a vybavenie školy vrátane športovísk uviedlo v prieskume celkovo 10,9 percenta respondentov. „Ako prednosť školy ju uvádzali žiaci verejných škôl v nevýznamne menšej miere ako žiactvo cirkevných škôl (10,9 percenta ku 11,4 percenta). Žiaci malých škôl oceňujú infraštruktúru a vybavenie školy mierne častejšie ako žiaci veľkých škôl, kde je možno už dávnejšie samozrejmosťou (12,8 percenta ku 10, 8 percenta),” uvádza ŠŠI. „Na škole nenachádza nič pozitívne 7,5 percenta žiactva, pričom žiactvo cirkevných a malých škôl zmýšľa negatívne o prednostiach školy zriedkavejšie, ako žiactvo štátnych či veľkých škôl, rozdiely ale nie sú významné. „Veľká časť negatívnych odpovedí bola jednoslovná alebo len strohá. Niektorých poburovala samotná otázka, čo zdôrazňovali veľkými písmenami,” uvádza školská inšpekcia.

V rámci odpovedí na otázku „Čo sa ti v tvojej škole najviac nepáči?” dominovali odpovede z kategórie organizácia vyučovania, napríklad záťaž učiva či predmety. Odpovede z tejto kategórie uvádzalo 27,3 percenta žiakov. Výhrady v tomto smere mávali podstatne častejšie žiaci z veľkých škôl. „Každý piaty žiak vyjadroval nespokojnosť s organizáciou vyučovania (rozvrh, skorý začiatok vyučovania, dĺžka vyučovania, otváranie budovy školy, dĺžka prestávok, slabá alebo chýbajúca koordinácia učiteľov rôznych predmetov pri zadávaní testov a písomiek či domácich úloh). Viac ako päť percent žiakov vymenovalo konkrétne predmety, ktoré sa im najviac nepáčia a bez ktorých by boli v škole šťastnejší, alebo označovali nekonkrétne „určité“ predmety za zbytočné,” uvádza ŠŠI s tým, že žiactvo bolo kritické aj voči zastaranému spôsobu a obsahu výučby. Druhú najčastejšiu kategóriu odpovedí uvádzalo vyše 13 percent žiakov, išlo o učiteľov, ich spôsoby výučby a hodnotenia a vedenie školy. „V niektorých prípadoch žiaci tvrdo diagnostikovali schopnosti pedagógov a ich nízky alebo, naopak, seniorský vek je pre nich zápornou črtou života školy,” priblížila inšpekcia. Doplnila, že v tejto kategórii bolo ako negatívny aspekt školy uvádzané nudenie sa.

Podľa 12,8 percenta žiakov sú problematické aj nespravodlivosť učiteľov, nadŕžanie, krik a ponižovanie. Bezmála 12 percent žiakov označilo za to, čo sa im na škole najväčšmi nepáči, správanie spolužiakov a vzťahy v triede. Výsledky boli zhruba podobné na všetkých typoch škôl, no zriedkavejšie sa tento typ odpovede vyskytoval na malých školách. „Vysmievanie, ohováranie sa aj podľa odpovedí na uzavreté otázky monitorovacieho dotazníka vyskytuje na školách na Slovensku vo veľkej miere. Vyvyšovanie a namyslenosť sú popri vysmievaní a ohováraní ďalším negatívne vnímaným javom triedneho kolektívu,” uvádza školská inšpekcia s tým, že za problematickú označovali žiaci aj osamelosť. Čosi vyše desatiny žiakov volilo uvádzalo odpoveď šikanovanie, ohováranie, ponižovanie, vysmievanie, provokovanie a ohrozovanie bezpečnosti. Výsledky sú veľmi podobné na všetkých druhoch škôl. Napokon 6,6 percenta žiakov označilo za najväčšmi negatívny aspekt školského života zákazy, obmedzenia školského poriadku a tresty. Kriticky sa vyjadrovali napríklad k odovzdávaniu mobilov pred vyučovaním či regulovanému zotrvávaniu detí v určitých priestoroch.