Môj profil 
Predplatné
Veľkonočné trojdnie, ktoré sa začína slávením pamiatky Pánovej večere na Zelený štvrtok a vrcholí zmŕtvychvstaním Pána pri sobotnej vigílii, nás vedie k jadru našej viery, ktorým je hlásanie, že Ježiš vstal z mŕtvych, povedal Svätý Otec. Ako však pripomenul, tieto sväté dni sú zároveň apelom k zodpovednosti a k misii.
My sme „krstom vstali z mŕtvych s Ježišom a umreli sme veciam a logike sveta; sme znovuzrodení ako nové stvorenia“, vysvetlil Svätý Otec, pričom prezradil, že aj tento rok pri veľkonočnej vigílii vo Vatikáne pokrstí osem dospelých ľudí.
Pápež František dnes veriacich zároveň vystríhal pred falošnosťou v prežívaní viery, pričom povedal:
„Existujú aj predstieraní kresťania, tí, ktorí hovoria „Ježiš vstal z mŕtvych“, „som ospravodlivený Ježišom“, „žijem novým životom“, avšak žijú život skazenosti. A títo predstieraní kresťania skončia zle. Kresťan, opakujem, je hriešnik – všetci nimi sme, ja som tiež hriešnik –, ale máme istotu, že keď prosíme o odpustenie, tak Pán nám odpustí. Skorumpovaný človek sa tvári, že je spravodlivý, ale nakoniec má vo svojom srdci hnilobu.
Nový život nám dáva Ježiš. Kresťan nemôže žiť so smrťou v duši, ani nemôže byť príčinou smrti. Spomeňme si – nemusíme ísť ďaleko – ostaňme doma, spomeňme si na tzv. „kresťanských“ mafiánov. Ale títo s kresťanstvom nemajú nič spoločné. Hovoria si kresťania, ale nosia smrť vo vlastnej duši a aj druhým. Modlime sa za nich, aby sa Pán dotkol ich duše.“
Na Námestí sv. Petra boli dnes medzi pútnikmi prítomné aj približne tri tisícky univerzitných študentov z celého sveta, ktorí sa v Ríme zúčastňujú na stretnutí s názvom „Fórum UNIV 2018“ organizovanom prelatúrou Opus Dei. Svätý Otec v pozdrave anglicky-hovoriacim pútnikom oslovil aj delegátov seminára organizovaného Vatikánskym observatóriom (Specola Vaticana), ktorí sa pripravujú na konferenciu s názvom UNISPACE+50.
Úvodom ku katechéze pápeža Františka bol úryvok z Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom (5,7-8): «Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy».
Plné znenie katechézy pápeža Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes by som sa chcel tak trochu pristaviť a uvažovať nad Veľkonočným trojdním, ktoré sa začína zajtra, aby sme prehĺbili to, čo pre nás kresťanov predstavujú tie najdôležitejšie dni liturgického roka. Chcel by som vám však položiť jednu otázku: Ktorý sviatok našej viery je najdôležitejší: Vianoce, či Veľká noc? [Zhromaždenie odpovedá:] Veľká noc! – Viete, že ja som si až do svojich 15 rokov myslel, že sú to Vianoce? Každý sa môže zmýliť… – Je to Veľká noc, pretože je to sviatok našej spásy, sviatok lásky Boha ku nám, oslava, slávenie jeho smrti a zmŕtvychvstania. A preto by som chcel s vami uvažovať nad týmto sviatkom, nad týmito dňami – ktoré sú dňami veľkonočnými – až po Pánovo vzkriesenie.
Tieto dni predstavujú slávnostnú pamiatku jediného veľkého tajomstva: smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Trojdnie začína zajtra svätou omšou Pánovej večere a uzatvára sa vešperami Nedele zmŕtvychvstania. Potom nasleduje Veľkonočný pondelok – na oslavu tohto veľkého sviatku, je to jeden deň naviac. Avšak je post-liturgický, ide o rodinný sviatok, je to sviatok spoločnosti.
Veľkonočné trojdnie vyznačuje základné etapy našej viery a nášho povolania vo svete; a všetci kresťania sú povolaní prežívať tieto tri sväté dni – štvrtok, piatok, sobotu a samozrejme aj nedeľu – avšak už v sobotu [večer] je zmŕtvychvstanie – tieto tri sväté dni, ako takpovediac „matricu“ ich osobného života, ich komunitného života, tak, ako prežívali naši bratia Židia exodus z Egypta.
Tieto tri dni opätovne predkladajú kresťanskému ľudu veľké udalosti spásy uskutočnené Kristom, a tak ho nasmerúvajú na horizont jeho budúceho osudu a posilňujú ho v úsilí vydávať svedectvo uprostred dejín.
Na Veľkonočné ráno spev Sekvencie, čiže hymnus alebo istý druh žalmu, ktorý rekapituluje etapy prežité počas Trojdnia, dáva slávnostne zaznieť zvesť o zmŕtvychvstaní. A hovorí takto: «Vstal Kristus, svitá nádeji, pred vami ide do Galiley» (dosl.: Kristus, naša nádej, vstal z mŕtvych a predchádza nás do Galiley). Toto je to veľké uistenie: Kristus vstal z mŕtvych. A v mnohých národoch, osobitne vo východnej Európe, sa ľudia vo veľkonočných dňoch zdravia nie „Dobrý deň“ či „Dobrý večer“, ale: „Kristus vstal z mŕtvych“, aby tak mocne zaznel veľkonočný pozdrav.
„Kristus vstal z mŕtvych“. Týmito slovami dojímavého jasania vrcholí Trojdnie. Obsahujú v sebe nielen ohlasovanie radosti a nádeje, ale aj výzvu k zodpovednosti a k misii. Takže nekončí sa to pri veľkonočnom koláči, vianočke, vajíčkach, oslavách… Toto je pekné, je to pekné, lebo je to rodinná oslava, avšak tam sa to nekončí. Tam sa začína cesta k misii, k ohlasovaniu, že Kristus vstal z mŕtvych. A toto hlásanie, ku ktorému vedie Trojdnie, pripravujúce nás na jeho prijatie, je centrom našej viery a našej nádeje, je jadrom, je ohlasovaním, je kerygmou – to je ťažké, avšak plne výstižné slovo – je kerygmou, ktorá neustále evanjelizuje Cirkev a s ktorou je potom Cirkev sama poslaná evanjelizovať.
Svätý Pavol zhrňuje veľkonočné udalosti v tomto výraze: «Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus» (1 Kor 5,7). Tak ako baránok. Bol obetovaný. Preto, pokračuje: «Staré sa pominulo a nastalo nové» (2 Kor 5,17). Znovuzrodené. A preto sa v deň Veľkej noci už od počiatku vysluhoval krst. Aj v túto sobotnú noc pokrstím tu v Bazilike sv. Petra osem dospelých ľudí, ktorí začnú kresťanský život. A všetko sa tým začne, pretože sa narodia nanovo.
Inou súhrnnou formuláciou svätý Pavol vysvetľuje, že Kristus bol «vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravodlivenie» (Rim 4,25). Jediný, jediný, ktorý nás ospravodlivuje, jediný, ktorý nám dáva sa znovuzrodiť, je Ježiš Kristus. Nikto iný. A za toto netreba nič platiť, pretože ospravodlivenie – to, že sa stávame spravodlivými – je zadarmo. A toto je veľkosť Ježišovej lásky: dáva život nezištne, aby nás urobil svätými, aby nás obnovil, aby nám odpustil. A toto je samotné jadro tohto Veľkonočného trojdnia.
Vo veľkonočnom trojdní sa pamiatka na túto základnú udalosť stáva slávením plným vďačnosti a zároveň obnovuje v pokrstených zmysel ich nového stavu, ktorý apoštol Pavol vyjadruje takto: «Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, […] nie … to, čo je na zemi» (Kol 3,1-3). Hľadieť nahor, hľadieť na horizont, rozšíriť horizonty: toto je naša viera, toto je naše ospravodlivenie, toto je ten stav milosti. Veď krstom sme vstali z mŕtvych s Ježišom a umreli sme veciam a logike sveta; sme znovuzrodení ako nové stvorenia: je to skutočnosť, ktorá si vyžaduje, aby sa stávala konkrétnym životom deň čo deň.
Ak sa kresťan nechá skutočne obmyť Kristom, ak sa nechá ním vyzliecť zo starého človeka, aby mohol žiť novým životom, tak napriek tomu, že ostane hriešnikom – pretože všetci nimi sme –, nemôže byť viac skorumpovaný. Ježišovo ospravodlivenie nás zachraňuje pred skazenosťou; sme hriešnici, ale nie skorumpovaní. A tak kresťan nemôže viac žiť so smrťou v duši, a ani nemôže byť príčinou smrti.
A tu musím povedať jednu smutnú a bolestnú vec. Existujú aj predstieraní kresťania, tí, ktorí hovoria „Ježiš vstal z mŕtvych“, „som ospravodlivený Ježišom“, „žijem novým životom“, avšak žijú život skazenosti. A títo predstieraní kresťania skončia zle.
Kresťan, opakujem, je hriešnik – všetci nimi sme, ja som tiež hriešnik –, ale máme istotu, že keď prosíme o odpustenie, tak Pán nám odpustí. Skorumpovaný človek sa tvári, že je spravodlivý, ale nakoniec má vo svojom srdci hnilobu.
Nový život nám dáva Ježiš. Kresťan nemôže žiť so smrťou v duši, ani nemôže byť príčinou smrti. Spomeňme si – nemusíme ísť ďaleko – ostaňme doma, spomeňme si na tzv. „kresťanských“ mafiánov. Ale títo s kresťanstvom nemajú nič spoločné. Hovoria si kresťania, ale nosia smrť vo vlastnej duši a aj druhým. Modlime sa za nich, aby sa Pán dotkol ich duše.
Blížny, hlavne ten najmenší a najviac trpiaci sa stáva konkrétnou tvárou toho, ktorému darujeme lásku, ktorú Ježiš daroval nám. A svet sa stáva miestom nášho nového života zmŕtvychvstalých. My sme vstali z mŕtvych s Ježišom, vzpriamení, s jasným pohľadom, a môžeme zdieľať uponíženie tých, ktorí ešte i dnes, tak ako Ježiš, sú trpiaci, nahí, v núdzi, opustení, usmrtení, preto, aby sa stali vďaka nemu a s ním nástrojmi vykúpenia a nádeje, znakmi života a zmŕtvychvstania.
V mnohých krajinách, tu v Taliansku a tiež v mojej vlasti, je zvyk, že v deň Veľkej noci, keď znejú zvony, mamy a staré mamy vedú deti k tomu, aby si umyli oči vodou, vodou života, na znak toho, že môžu vidieť Ježišove veci, nové veci. Nechajme si počas tejto Veľkej noci obmyť dušu, obmyť oči duše, aby sme videli pekné veci a pekné veci konali. A to je nádherné! Toto je skutočné zmŕtvychvstanie Ježiša po jeho smrti, ktorá bola cenou za záchranu všetkých nás.
Drahí bratia a sestry, disponujme sa, aby sme dobre prežili nastávajúce Veľkonočné trojdnie, ktoré sa zajtra začína, aby sme boli stále hlbšie začlenení do Kristovho tajomstva, ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych. Nech nás sprevádza na tejto duchovnej ceste Najsvätejšia Panna, ktorá nasledovala Ježiša počas jeho utrpenia. Ona bola tam, pozerala, trpela, bola prítomná a zjednotená s ním pod jeho krížom, ale nehanbila sa za syna. Matka sa nikdy nehanbí za syna. Bola tam a prijala do svojho srdca Matky nesmiernu radosť zmŕtvychvstania. Ona nám dopomôže k milosti byť vnútorne zachytení sláveniami najbližších dní, aby naše srdcia aj naše životy boli skutočne premenené.
A spolu s týmito myšlienkami chcem vyjadriť vám všetkým srdečné priania radostnej a svätej Veľkej noci, spolu s vašimi komunitami a vašimi drahými. A odporúčam vám ísť vo veľkonočné ráno s deťmi k umývadlu a nechať ich, nech si umyjú oči. Bude to znak ako vidieť Vzkrieseného Ježiša.
Preložila: Slovenská redakcia VR
.JPG)
.jpg)
