Môj profil 
Predplatné
1. Návrh kardinála Marxa ignoruje jednoznačné Božie zjavenie
Cirkev je vo svojej pastorácii viazaná na Sväté písmo a na jeho výklad učiteľským úradom Cirkvi. List sv. apoštola Pavla Rimanom (1,18-32) s exegézou Heinricha Schliera (List Rimanom, Freiburg 1977, 47–66), „Vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery“ z 29.12.1975 a „Katechizmus Katolíckej cirkvi“ (2357) by vlastne stačili, aby sme spoznali záväzné usmernenie Cirkvi. Marx ani len nespomína, že homosexualita vždy odporuje Božej vôli.
2. Súhlas so „žehnaním“ takýchto párov je povážlivo naivný
Kto čo len krátko porozmýšľa, objaví pravý úmysel ľudí do toho zapojených. A kto takéto prosby porovnáva so „žehnaním áut“, tomu uniká úskočnosť, ktorá sa týmto skutočne sleduje. Je nepochybné, že Cirkev nemá nikomu odopierať požehnanie. A sme aj zvyknutí aj pri používaní vecí vzývať Boha.
No v tomto prípade ľudia nechcú dosiahnuť Božiu podporu, pretože tú si môžu v každej situácii vyprosiť mnohými inými spôsobmi.
Oni chcú „požehnanie“ ich hriešneho vzťahu. Svojou žiadosťou cielia na uznanie ich homosexuálneho spôsobu života a jeho cirkevné povýšenie. Má sa to zdať ako normálna vec.
Cirkevné požehnanie ako potvrdenie vzťahu, ktorý je proti Bohu?
3. Návrh predsedu Biskupskej konferencie Nemecka chápe pastoráciu nesprávne – a síce ako výraz sentimentálneho súhlasu
Tieto výrazy Marxa: „… pastoračne bližšie tým, ktorí pastoráciu potrebujú … v konkrétnych situáciách poskytnúť aj podporu … v jednotlivých prípadoch“ – má to byť nové vydanie „situačnej etiky“? Zlé skutky proti Bohu („intrinsece malum – samé osebe zlé“) zostávajú stále hriechom.
Alebo napríklad to „v jednotlivých prípadoch“: Viac povzbudenia pre aktivity mafiánov? Chápajúca pastorácia pre potratových lekárov?
Ktorý duchovný pastier by bol konečne taký opovážlivý, že by od svojho zmäteného „súcitu“ očakával viac spásy ako od načúvania Božej vôli? Ktorý služobník vie všetko lepšie ako jeho Pán?
V každom prípade ukazuje ústredná požiadavka sv. Augustína kardinálovi Marxovi jeho hranice: „Milujte pomýlených ľudí, ale bojujte nenávistne proti ich omylu! Bez povyšovania sa slňte vo svojom vlastníctve pravdy, bojujte za ňu s miernosťou a dobrotou!“ (sv. Augustín: „Contra litteras Petiliani“ 1, 31).
Kardinál Cordes je emeritným predsedom Pápežskej rady «Cor unum» ( do r. 2010). Predtým bol dlhoročným podpredsedom Pápežskej rady pre laikov. Je jedným z iniciátorov Svetových dní mládeže, ktoré podstatne formoval.
Narodil sa v nemeckom Vestfálsku a pred povolaním za pomocného biskupa Paderbornu (1975) pôsobil ako referent na sekretariáte BKN. V r. 1980 ho pápež Ján Pavol II. povolal do Vatikánu. Pápež Benedikt XVI. ho v r. 2007 menoval za kardinála. V máji 2017 bol kardinál Cordes mimoriadnym pápežským vyslancom na slávenie storočnice Fatimy v Kazachstane.
.jpg)
