Kancelárka má veľké sympatie pre známeho neonacistu a extrémistu. Médiá o tom mlčia

Nemecké, ale aj všetky ostatné médiá o tomto nenapíšu ani jediné slovo. Naopak, označujú ho za demokratického politika – a dokonca za jediného demokratického politika v Rusku.

Áno, hovorím tu o ňom – hovorím o Alexejovi Navaľnom.

Všetko o ňom, čo píše Západ, je lož a klamstvo – a už v žiadnom prípade tento deštruktívny prozápadný rozvracač Ruska, ktorý by sa rád stal z milosti Západu ruským Porošenkom, nie je demokratom. A z toho pohľadu nie je vôbec žiadnym  konštruktívnym politikom, ale len podlým zradcom ruského národa a ruských záujmov.

Nemecké médiá oslavujú tohto protiruského gaunera slúžiaceho devótne Západu ako hrdinu „vzbury“ proti prezidentovi Putinovi. Jeho neonacistickú minulosť ale s úspechom zamlčiavajú.

Merkelová ho utajene navštívila v Berliner Charité, kde sa údajne zotavoval.

Spiegel ho potom o niečo neskôr doslova ospevoval ako „mučeníka“ demokracie, ktorého Moskva vraj chcela zlikvidovať.

Politická kariéra tohto muža sa začala v strane Jabloko. V decembri 2007 bol z nej vylúčený pre aktivity nezlučiteľné s jej programom.

Spiegel, Bild, FAZ, SZ a ďalšie  známe nemecké „promerkelovské“ médiá sa nikdy ani slovom nezmienili o nasledovných faktoch z kariéry „ukážkového demokrata“ Navaľného:

Od roku 2007 do roku 2012 sa zúčastňoval každoročného veľkého pochodu  ruských neonacistov.

Na stovkách video-dokumentov a fotografiách možno vidieť ako jeho účastníci zdravia Hitlerovým pozdravom  a ako pochodujú s neonacistickými transparentami.

V roku 2013 informoval na svojom blogu svojich prívržencov, prečo sa už nezúčastňuje tohto pochodu a zároveň ich vyzval, aby sa ho zúčastňovali.

V roku 2008 bol Navaľnyj spoluzakladateľom neonacistickej organizácie Ruská Nacionálna Jednota.

K tomu oficiálne vyhlásil:

„Sme zoskupením celkom normálnych a dobrých ruských nacionalistov.“

O dva roky neskôr bol tento – podľa Spieglu – vzorný demokrat hovorcom zoskupenia Nekŕmiť Kaukaz, ktoré vehementne žiadalo ukončenie finančnej podpory autonómnych kaukazských štátov ruskou vládou.

V skutočnosti tu išlo o zoskupenie neonacistov, pravicových extrémistov a nepriateľov cudzích etník, ktoré boli súčasťou niekdajšieho Sovietskeho Zväzu.

Engelina Tarejeva, bývalá spolupracovníčka Navaľného, ho označila za tvrdého rasistu a za najnebezpečnejšieho muža celého Ruska.

Keď v roku 2013 sa uchádzal o úrad primátora Moskvy, tak jeho volebné prejavy sa vyznačovali početnými rasistickými a neonacistickými parolami.

Merkelová a jej vláda sa už dávno upísali boju proti všetkému čo je vpravo, dokonca aj proti konzervatívnej pravici vo vlastných radoch – konkrétne v CDU.

Preto je oprávnená otázka, či nevie Angela Merkelová naozaj nič o extrémisticko-neonacistickej minulosti svojho obľúbenca Navaľného.

Odpoveď musí znieť:

„Samozrejme, že ju musí dobre poznať – ale Merkelová, ako už často predtým, je verná svojej zásade – účel svätí prostriedky.“

Roman Bednár