Štát Kalifornia netrestá zločin, ale investigatívneho novinára, ktorý ho odhalil

USA 2. apríla 2017 (HSP/theblaze/Foto: TASR/AP-Eraldo Peres)

Takto vyzerá politická perzekúcia. David Daleiden a Sandra Merritt z Centra pre medicínsky výskum čelia obžalobe z 15 trestných činov za to, že odhalili kriminálne činy spojené s obchodovaním s orgánmi potratených detí v Planned Parenthood

Centrum pre medicínsky výskum zverejnilo v roku 2015 sériu videí, ktoré odhaľujú obchodovanie s časťami potratených detí v organizácii Planned Parenthood (PP). Hodiny a hodiny utajeného nahrávania zachytilo rôznych vysokopostavených predstaviteľov PP, ako sa priznali že predávajú oddelené končatiny a jednotlivé orgány mŕtvych detí. Niekoľko situácii dokonca ukazuje ich vyjednávanie ohľadom ceny za tieto orgány. V jednom videu sa potratárka zasmeje, že dostáva nespravodlivo málo peňazí za poskytovanie orgánov potratených detí, tvrdiac, „Chcem Lamborghini!“

Ale ukázalo sa, že videá, na ktorých sa predstavitelia PP snažia predať mŕtve deti, nie sú presvedčivým dôkazom, že PP predstavitelia predávajú mŕtve deti. Podľa amerického právneho systému a mainstreamových médií je vyjadrenie – „…áno, predávame orgány detí – teraz, koľko by ste zaplatili za pečeň?“ – stále nedostatočným dôkazom, že naozaj robia veci, ktoré priznávajú, že robia.

Namiesto toho, video je pre nich dôkazom, že chudáci členovia PP sú obeťou bezohľadných tyranov, ktorí video natočili.

Obžaloba proti Daleidenovi uvádza, že Daleiden nahrával videá bez súhlasu subjektov.  To je pravda, avšak, ak je toto zločin, tak všetky nahrávania novinárov v utajení sú rovnakým trestným činom. Prokurátori tvrdia, že potratári očakávali súkromie, čo vyznieva dosť komicky, keďže väčšina týchto konverzácii prebehla v reštauráciách. Titulky sú potrebné na každom videu, lebo reštaurácia je preplnená a je tam hluk. Okrem toho, súd sa už vyjadril, že nie je ilegálne nahrávať privátne konverzácie medzi zástupcami spoločností a novinármi v utajení. V podstate, ak by to bolo nelegálne, tak by vlastne neexistovali novinári v utajení.

Je to zjavný príklad novinárov zadržaných a obvinených za to, že robili žurnalistiku. A kde sú teraz obhajcovia slobody tlače? Kde sú mainstreamové médiá, ktoré sa prezentujú ako bojovníci za pravdu a spravodlivosť? Kde sú všetci?

Pokrytci v našej kultúre, ktorí tvrdia, že si vážia „slobodu prejavu“ a „slobodu tlače“ sa ticho pozerajú iným smerom. Ale bežný človek by mal byť rozhorčený.