Namiesto rozširovania väzníc trestať viac prácou a domácim väzením

Bratislava 24. júna (TASR, HSP / Foto: TASR) – Napriek tomu, že predchádzajúca vláda schválila zámer rozšíriť kapacity väzníc pred vyše rokom, dnes je jasné, že rozšírenie kapacít bude menšie, odkladá sa aj prezbrojenie dozorcov a nákup nových vozidiel.

“Zvýšiť ubytovaciu kapacitu navrhnutú v koncepcii väzenstva o 735 miest je reálne najskôr v roku 2015,” povedala TASR hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Jana Zlatohlávková. Rozšírenie by podľa schválenej koncepcie stálo vyše 12 miliónov eur. Podľa hovorkyne sa do roku 2013 nepodarí rozšíriť kapacity ani o 345 miest a odkladá sa aj asanácia a výstavba ubytovne v ženskej väznici Nitra-Chrenová a rekonštrukcia tepelného hospodárstva v leopoldovskej väznici.

Justičná stráž už vyhlásila súťaž na nákup motorových vozidiel aj výpočtovej techniky. Automobily budú slúžiť najmä na eskortovanie väznených osôb, po rokoch by sa tak mohli vyradiť ojazdené Avie. Podľa pôvodných plánov sa malo v tomto roku kúpiť 33 vozidiel, všetko bude závisieť od výšky pridelených finančných prostriedkov. Z krátkodobých cieľov je pre ZVJS najdôležitejšie, aby boli splnené tie, ktoré sa týkajú ubytovania, stravovania, vystrojovania a prepravy väznených osôb. “Plnenie všetkých krátkodobých cieľov v oblasti logistiky a ekonomiky je dôležité, pretože súvisia s plnením základných činností zboru,” povedala hovorkyňa.

Väzenie pokazí odsúdeného aj jeho deti

Istým riešením by bolo výraznejšie nasadenie alternatívnych trestov. Pri potrestaní prácou alebo domácim väzením sa netrhajú sociálne väzby a odsúdení sa aj napriek trestu môžu napríklad starať o deti. Dokonca existujú štúdie, podľa ktorých má pobyt rodiča vo väzení vplyv na kriminálnu kariéru jeho detí. Tvrdí to Martin Lulei z Katedry sociálnej práce a sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

“Už Charles Dickens hovoril o pobyte vo väzení, ako o vyššej škole zločinu,” povedal Lulei. Podľa neho je vedecky dokázané, že už dvojročný pobyt za mrežami má na osobnosť človeka negatívny vplyv. Aj Dickens vedel, o čom hovoril, niekoľko rokov svojho detstva strávil v londýnskom väzení pre dlžníkov. Ďalšou zásadnou výhodou alternatívnych trestov je ekonomická efektívnosť a kapacitne by sa odbremenili aj väznice. Slovenské sú preplnené, počet väzňov už prekračuje ich kapacity. To vytvára tlak na ich zväčšovanie, ale aj na rozširovanie väzenského personálu. “Toto je podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR jeden z ďalších dôvodov, prečo je nutné sústrediť sa na celkovú reformu trestnej politiky, vrátane zásadného zlepšovania podmienok na ukladanie alternatívnych trestov,” povedala hovorkyňa rezortu Jana Zlatohlávková.

Chýba elektronický monitoring 

V slovenskom trestnom práve sú alternatívne tresty ukotvené od roku 2006. Do praxe sa dostávajú len pomaly. Trest povinnej práce v prospech verejnosti súdy vlani uložili v 2265 prípadoch, avšak rok predtým ich bolo o takmer 1000 menej. V zahraničí je ukladaný bežne, v USA si ho odpykal napríklad spevák George Michael i raper Snoop Dogg. Peňažným trestom súdy vlani odmenili vyše 1500 odsúdených, rok predtým ešte viac. Na pobyt v domácom väzení bolo za šesť rokov odsúdených len niečo cez 200 ľudí, “Podľa mňa sú vhodné najmä pre tých, ktorí by nemali byť vyňatí z pracovného pomeru, alebo ak nie je pre nich vhodné byť v ústave na výkon trestu odňatia slobody, samozrejme, ak spĺňajú podmienky jeho udelenia,” myslí si Eva Vajzerová z občianskeho združenia EDUKOS, v ktorom sa práci s odsúdenými venujú. V domácom väzení by si vedela predstaviť napríklad tehotné ženy, viacdetné matky, alebo neplatičov výživného. Tresty domáceho väzenia však sprevádza praktický problém, ktorým je na Slovensku zatiaľ neexistujúci elektronický monitorovací systém. Kompetentní by ním mohli kontrolovať, či odsúdení na domáce väzenie dodržiavajú obmedzenia. Zatiaľ to robia úradníci, pre ktorých to nie ľahká úloha. Podľa Luleia sa odhaduje, že využívanie elektronického monitoringu v rámci trestu domáceho väzenia je asi o desať eur lacnejšie, ako pobyt vo väznici. Za pobyt jedného väzňa v nej zaplatí štát každý deň v priemere 35 eur.