Jurík: Prevoz tela Alexandra Dubčeka do Bratislavy bol nedôstojný

Bratislava 10. novembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Zuzana Humpálová )

Od smrti Alexandra Dubčeka uplynulo 25 rokov. Politik a štátnik zomrel 7. novembra 1992 na následky zranení, ktoré utrpel pri autohavárii na diaľnici Praha – Bratislava. Tá nebola podľa spisovateľa Ľuboša Juríka nikdy uspokojivo objasnená.

Za nedôstojný označil aj prevoz Dubčekovho tela do Bratislavy. “Aj dátum – piatok trinásteho – akoby symbolizoval smutnú rozlúčku Alexandra Dubčeka s Prahou. Na letisko v Ruzyni, odkiaľ mali rakvu previezť do Bratislavy, prišlo len 20 ľudí,” spomína spisovateľ s tým, že  Dubčekom, vedúcou osobnosťou reformných udalostí z roku 1968, sa prišli rozlúčiť iba priatelia, medzi nimi aj nový predseda Federálneho zhromaždenia, neskorší prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč.

“Rakva bola zahalená do československej zástavy, čestná stráž vzdala mŕtvemu poctu minútou ticha. Potom čestná stráž odišla, odišiel aj Michal Kováč a zriadenci letiska požiadali prítomných, aby odišli do letiskovej haly. Rakva stála pri lietadle ako zabudnutá batožina. Až po polhodine ju naložili na pás a ten ju vyniesol do útrob lietadla,” opísal Jurík pre TASR pražskú rozlúčku so zosnulým Dubčekom.

“Jediný človek, ktorý odprevádzal Dubčekovo telo do Bratislavy, bol jeho syn Milan. Pohreb sa konal 14. novembra, rakva s nebohým bola vystavená v budove Slovenského národného divadla. Tisíce ľudí sa trpezlivo posúvalo v dlhom rade, aby sa mohli naposledy rozlúčiť s legendou Pražskej jari,” rekapituloval autor románu Alexander Dubček – Rok dlhší ako storočie (2015), ktorý v týchto dňoch vychádza v českom a ukrajinskom preklade.

Na pohreb prišlo veľa významných politikov a osobností z celého sveta. Dubčekov pohreb však ignorovali české politické špičky. “Neprišiel Václav Havel, Milan Uhde ani Václav Klaus, verejnosť – česká aj slovenská – to vnímala ako neúctu a aroganciu.

Napriek tomu prišli na smútočný ceremoniál predsedovia či podpredsedovia parlamentov z Južnej Kórey, Moldavska, Luxemburska, Belgického kráľovstva, Talianska, Ukrajiny, Bulharska, Nemecka, Rakúska, Poľska, Maďarska, Švédska, Európskeho parlamentu a ďalší,” prízvukoval spisovateľ, ktorý v tom čase pôsobil ako poradca a hovorca predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Podľa protokolu bola organizáciou pohrebu poverená práve NR SR. “Vo vládnom salóniku hotela Bôrik sme pripravili provizórnu prijímaciu miestnosť, v ktorej predseda NR SR I. Gašparovič prijímal oficiálne návštevy. Bol som pri všetkých rokovaniach aj ceremóniách spojených s pietnou rozlúčkou Alexandra Dubčeka,” objasnil Jurík, ktorý celý priebeh aj rozhovory s oficiálnymi návštevami opísal v knihe Pokušenie moci (2001).

Alexandra Dubčeka pochovali na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. Na pohrebe sa zúčastnila len jeho rodina a najbližší priatelia. Rozlúčkovú reč nad hrobom predniesol spisovateľ Ladislav Ťažký.