Jedovaté a agresívne kroky proamerických bánd v Idlibe

Portál RusVesna venuje svoju pozornosť faktu, že v Idlibe sa postupne kulminuje obrovské množstvo bojových otravných látok – BOL. Časť BOL  neustále prevážajú z miesta na miesto členovia proamerických bánd, ktorí sa obávajú možnosti, že sýrska tajná služba, Turci alebo Rusi zistia, kde sa bojové otravné látky nachádzajú a zaútočia letecky (prípadne pomocou špeciálnych kománd) na miesta úkrytu, zlikvidujú všetkých proamerických teroristov a uvedené bojové látky získajú pod vlastnú kontrolu

Preto sa zásoby BOL, ktoré majú proamerickí teroristi v Idlibe k dispozícii neustále presúvajú medzi Azazom, Mareou, Chobaney, Maaret en Numanom, Bornasom a Kafrinjom, centrum riadenia operácii s BOL sa podľa viacerých indícii nachádza v Dzisr ash Shugur. Upozorňujeme, že nejde len o BOL na báze chlóru, ale aj o neznáme toxíny, ktoré si určite miestni hrdlorezi nemohli vyrobiť v destilačnom prístroji na ohni z ťavieho trusu. Najväčšie obavy o osudy BOL samozrejme preukazujú príslušníci Bielych prilieb, ktorí ešte ostali v Sýrii (väčšina britských a amerických agentov tejto organizácie sa už nachádza v bezpečí v Británii, USA alebo Kanade, v Sýrii ostávajú v radoch Bielych heliem ostrieľaní spravodajci).

Medzinárodné výbory OSN a OPCW, ktoré sa BOL venujú, vykazujú obdivuhodnú slepotu. Je to pochopiteľné, na medzinárodnom poli stále pretrváva tlak USA na obe organizácie, takže podobne ako západný mainstream (CNN, BBC, Times, Guardian…) ani komisie OSN a OPCW nereagujú na ruské či sýrske upozornenia. Časť západných odborníkov je už dokonca presvedčená, že čoskoro sa stretneme znova s použitím BOL na sýrskej pôde.

Samozrejme, tak ako v minulosti BOL použijú teroristi, ktorí sa obávajú o svoje životy a kryjú sa rukojemníkmi – bezbranným civilným obyvateľstvom, ktoré nemalo možnosť Idlib opustiť. Teroristi sú pripravení v prípade potreby predať svoje životy čo najdrahšie a najblbší z teroristov dúfajú, že sa opäť podarí v mainstreamových médiach presadiť klamstvá o tom, že chemickými zbraňami útočil Asad.

Američanom a Britom sú absolútne ľahostajné osudy bezbranných sýrskych rukojemníkov v Idlibe. Američania bez problémov bombardovali civilné ciele v Sýrii, Iraku, Falúdži, Vietname, Juhoslávii či Afganistane fosforovými a napalmovými bombami, vo Vietname používali takisto BOL (Agent Orange), takže ich osudy sýrskych detí absolútne nezaujímajú (netreba zabúdať na Albrightovú a jej vyhlásenie, že smrť 500 tisíc irackých detí stála za to, že Saddám skončil). Čo by im nemalo byť však ľahostajné, sú osudy tureckých vojakov, pretože Turci sú členmi NATO.

Vyzerá to totiž tak, že predpokladanú ofenzívu v Idlibe môžu okrem Sýrčanov viesť aj tureckí vojaci. Ak proamerickí teroristi použijú BOL, trpieť budú aj Turci. Tí už v minulosti vo svojích aktivitách voči Kurdom ukázali, že nemajú problém oplácať rovnakou mierou, takže v prípade útoku chemickými zbraňami voči tureckým vojakom, bude turecká odpoveď nemilosrdná. Voči všetkým, aj voči Kurdom, aj voči proamerickým teroristom v Idlibe a ak nestihnú z oblasti utiecť americkí vojaci, prípadne budú chrániť  Kurdov, môžu sa obeťami útoku stať aj Američania.

Bolo by preto určite nesmierne vhodné, keby proamerické bandy okolo Dzebhat an Nusry, alebo Hayiat Tahrir as Sham, ktoré trčia obkľúčené v Idlibe veľmi zvážili svoje ďalšie aktivity. V prípade, ak použijú proamerickí teroristi BOL proti Turkom alebo sýrskym vojakom (pozície Turkov a sýrskych vojakov na demarkačnej línii sú v tesnej blízkosti) , bude odpoveď nemilosrdná, bez ohľadu na hystériu v západnom mainstreame. Začne útok, po ktorom nebude čo z teroristov v Idlibe pochovať. Situácia v Sýrii sa však môže vymknúť spod kontroly a eskalovať do stavu  predstavujúceho hrozbu pre existenciu ľudskej civilizácie.