Môj profil 
Predplatné
Humorne ladený príbeh o kamienku, ktorý plní želania a o sile lásky, ktorá prekoná aj ľudskú chamtivosť, vznikal zhruba dva roky. Rozpráva o krajine, v ktorej žili ľudia spokojne, mali svoje bežné radosti aj starosti a tešili sa z prírody a z majestátneho lesa. Neprekážalo im, že je panstvo opustené, naopak, mali pokoj a mohli si žiť slobodne a v symbióze s obyvateľmi lesnej ríše. Okrem divých zvierat, vtákov a motýľov tu žili aj víly, škriatkovia, trpaslíci a iné čarovné, ľudskému oku neviditeľné stvorenia. Jedného dňa však vládcovia lesa darovali strigôňom Bendegúzovi a Sebele čarovný kamienok, ktorý mal moc plniť želania a strigôni uzatvorili stávku. Boli totiž zvedaví, či ľudia moc čarovného kamienka zneužijú alebo použijú na dobré skutky. Tak sa kamienok dostal do sveta ľudí a pokojný život obyvateľov lesa, malebnej dediny i panstva sa razom zmenil. Na panstvo prichádza v sprievode svojho komorníka Vendelína a sestry Júlie mladý gróf Henrich, ktorého úlohou je zveľadiť majetok a naučiť sa hospodáriť. Henrich, ktorý je navyše aj veľmi zadlžený, má však aj iné úmysly – chce vyrúbať les.
Rozprávka Čarovný kamienok je tak svojím spôsobom tematicky zameraná aj na ochranu prírody a životného prostredia. Hlavní hrdinovia totiž bojujú proti sebeckému a bezohľadnému lynčovaniu lesa a v snahe zachrániť lesnú ríšu a všetky bytosti v ňom sa nebojácne postavia zlu. „Už pred dvomi rokmi som Nadi hovorila, že poďme urobiť také niečo iné, nech sú tam bytosti, nech je to o prírode, vymyslíme si lesný svet… Ja som dosť prírodný človek a mám veľmi rada fantáziu, v rámci rozprávok som vždy inklinovala k rôznym bytostiam a k takému trošku inému poňatiu ako k tomu klasickému… A lynčovanie prírody ma už v tom čase tiež veľmi trápilo, tá téma bola pre mňa už vtedy háklivá, aj keď sa nechcem k ochrane prírody zas stavať tak, že sa teraz nesmieme dotknúť ani jedného stromu a budeme tu mať o chvíľu džungľu. Lesy treba nejakým spôsobom korigovať, ale treba mať k tej prírode aj úctu. To je hlavný odkaz našej rozprávky, symbióza a úcta k prírode,“ poznamenala v rozhovore pre agentúru SITA Herczegová. „Príroda nám dáva hrozne veľa a my si to niekedy ani neuvedomujeme, lebo ju nevnímame. Chcela som teda cez ten svet lesných bytostí, cez ten fantazijný svet deťom ukázať, že tá príroda naozaj žije, že to nie je len nejaký strom okolo nás, ale je to žijúca kolektívna masa niečoho, ktorá nám aj niečo dáva a my sa k nej často správame veľmi nepekne. Takže je to aj o tom nájsť si tú cestu k prírode a nájsť si k nej vzťah,“ dodala.
Keďže príroda je hlavným motívom príbehu, produkcia v rámci nakrúcania rozprávky vyberala lokácie ako Ľubochnianska dolina, Krupinské bralce, Kvačianska dolina, Červený Kameň, Macocha a mnohé iné, ktoré podľa režisérky svojím efektným alebo dominantným zjavom podporia v divákoch a diváčkach túžbu tieto hodnoty zachovávať a ochraňovať.
V príbehu o čarovnom kamienku si zahralo viacero známych slovenských a českých hercov, medzi nimi napríklad Ady Hajdu a Zuzana Bydžovská, Jakub Rybárik, Kristína Spáčová, Daniel Žulčák, Adela Mojžišová, Ivana Wojtylová, Jakub Jablonský, Anna Javorková, Milan Bahúl, Pavel Kříž, Ivo Gogál, Dominik Budinský a ďalší. „Máme tam skôr ústredné dvojice ako nejaké hlavné postavy, ja to tak tvrdím, že nemáme hlavnú postavu. A všetky tie páry boli fantastické, Ady Hajdu so Zuzanou Bydžovskou, Adela s Ivanou, Dano Žulčák s Jakubom Rybárikom, Bahúl a Javorková… Mali sme, čo sa týka hercov, na pľaci fantastickú chémiu, naozaj sme sa zabávali. Myslím, že si to všetci užili,“ podotkla mladá filmárka.
Okrem ľudí v rozprávke účinkujú aj zvieratá. Štáb počas nakrúcania pracoval so skutočnými vlkmi, líškou aj sovou a ďalšie divé zvery na kamery nasnímali priamo v prírode.
O architektúru rozprávky sa postaral Juraj Kuchárek. Ten pre film postavil na Červenom kameni krásnu prírodnú strigônsku chyžu, ktorej interiér vytvoril v ateliéri RTVS. „To bol pre nás základ, odpáliť tú fantáziu a taký lesný svet. Už na začiatku sme si hovorili, že určite nepôjdeme tým klasickým štýlom typu domček na stračej nôžke a zapavučinovaná chajda ježibaby. Išli sme v sofistikovanejšom štýle, chceli sme prepojiť tú architektúru s prírodou. To sa, myslím, Jurajovi veľmi podarilo. Keď sme prišli na nakrúcanie, bola som nadšená,“ uznala Herzegová.
Na príbehu spolupracovali aj s výtvarníkom Ašotom Haasom, ktorý do rozprávky vyrobil kryštáľovo-svetelný trón. O kostýmy sa postaral Martin Kotúček. „Nechcela som ísť do ničoho pompézneho, žiadne pseudobaroko, neorokoko, chcela som skôr eklektizmus, 19. storočie, jednoduchosť. Od toho sme sa odvíjali. A Júlia je zas secesnejšia, takže aj cez kostýmy sa dostávame k prírode,“ priblížila režisérka.
Ústrednú skladbu rozprávky V tichu nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu so známou folkovou speváčkou Veronikou Rabada. Hudbu pre film zložil mladý hudobník Matúš Pavlík, na niektorých scénach spolupracoval aj skladateľ Martin Hasák.
Na rozprávke, ktorú uvedú na Jednotke na Štedrý večer o 19:45, sa popri RTVS podieľala aj Česká televízia. Tá film odvysiela na Prvý sviatok vianočný.
.JPG)
