Môj profil 
Predplatné
Francúzsky korešpondent akreditovaný v centrále EÚ v Bruseli komentuje súčasnú situáciu, keď Európa presne nevie, čo má robiť. Úplne zablúdila v otázke: pokračovať v sankciách voči Rusku alebo nepokračovať? „Keď tlak narastá, Vladimír Putin zhadzuje zbytočný balast: jeho výhoda je v tom, že nemá ani spojencov, ani partnerov, s mienkou ktorých musí počítať. V priebehu 5 dní ruský líder obnovil dialóg s USA o Sýrii v Lausanne, pozastavil nálety na Aleppo a po ročnej pauze zasa začal rokovať s Merkelovou a Hollandom o Ukrajine.
Zatiaľ nevidíme nejaké konkrétne výsledky, preto toto všetko môžeme považovať skôr za gestikuláciu ako za diplomaciu najvyššej triedy. Ale ruský prezident sa môže tešiť tomu, že Rusku sa podarilo zabrzdiť aj bez toho s problémami fungujúci európsky mechanizmus zahraničnej politiky. Ukončenie činnosti Obamovej administrácie taktiež nedovoľuje počítať s nejakým pohybom v otázke Sýrii alebo Ukrajiny,“ domnieva sa francúzsky novinár.
Predpokladá, že na nadchádzajúcom summite EÚ môžeme očakávať, že členské krajiny ešte tvrdšie odsúdia to, že Rusko zapríčinilo trápenie sa obyvateľov Aleppa, ale nič viac sa očakávať nedá. Poukazuje na to, že európski politici sa zmohli iba na to, že vyzývali zastaviť krviprelievanie, ale to je všetko. Tvrdí, že treba vymyslieť aj niečo nové.
Poukazuje na to, že EÚ síce zvyšuje rétoriku, ale nemieni pritvrdzovať sankcie. Pripomína, že prednedávnom Nemecko (v osobe Angely Merkelovej), Veľká Británia (v osobe Borisa Johnsona) a Francúzsko (potichu v kuloároch) pohrozili Moskve novými opatreniami, ale v Luxembursku neprijali sankcie voči Rusku, ale voči Sýrii…
„Ako tvrdia diplomati, bolo by bláznovstvom hnevať Putina v tom momente, keď drží vytasený meč nad Aleppom a obnovuje rokovania vo všetkých oblastiach. Zle jazyky povedia, že Putin dosiahol svoje a neurobil žiadne seriózne ústupky. Ale je to iba časť európskej dilemy: sankcie voči Rusku sú stále predmetom sporov v EÚ. Prijali ich iba v prípade zriedkavej jednotnosti v r. 2014 po anexii Krymu, začiatku vojny na Ukrajine a katastrofy МН17 v následku útoku rakety Buk ruskej výroby (298 obetí a väčšina z nich sú Holanďania),“ pripomína novinár.
„Pre zosilnenie alebo oslabenie sankcií potrebujeme jednotu. Je to dlhý a ťažký proces. Ale ruský líder podobné obmedzenia nemá. Okrem toho ani jedna európska krajina sa neodváži otvoriť Pandorinu skrinku, pretože práve teraz EÚ potrebuje jednotu kvôli migračnej kríze a odchodu Veľkej Británie z EÚ,“ tvrdí Jean-Jacques Mevel.
Poukazuje na to, že otázka sankcií nebude mimoriadne aktuálnou na tomto summite, pretože sankcie aj tak potrvajú do januára. „Oficiálnou témou budú dlhodobé vzťahy s Ruskom. Realita je taká, že aj keby Európa mala nejakú stratégiu voči Rusku, najčastejšie závisí od stavu sporov na margo sankcií. Nik nevie: treba ich zosilniť alebo oslabiť, hneď alebo postupne? Ide o mimoriadne rôznorodú koalíciu, v ktorej sa nachádza Taliansko a Matteo Renzi (záleží mu na obchodných vzťahoch), Maďarsko a Viktor Orbán (pochvaľuje si Putina) a Slovensko a Róbert Fico (Slovensko dostáva od Ruska prakticky celú „várku“ plynu a ropy). V tejto koalícii sú aj historickí spojenci a priatelia Ruska v rámci pravoslávia ako Grécko a Cyprus,“ zdôrazňuje francúzsky novinár.
Píše, že otázka sankcií rozdeľuje Európu historicky a geograficky. „Vyšehradskú štvorku trápi konflikt medzi Maďarskom a Poľskom. Pobaltské štáty zaujali tvrdú pozíciu podobne ako Francúzsko a Veľká Británia. Nemecko tiež je rozdelené a Angela Merkelová má odlišný názor ako sociálni demokrati. Zástupca šéfa NATO Alexander Vershbow víta ten fakt, že Európa dodržuje svoj kurz aj napriek tomu, že Putin nedosiahol všetko, čo chcel. Avšak tento fakt môžeme považovať aj za pochvalu tomu, že sa vôbec nič nezmenilo,“ zdôrazňuje Jean-Jacques Mevel v závere svojho komentáru v Le Figaro.
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
.jpg)
