Bratislava 3. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Ronald Zak)

Či niektorá z organizácií finančníka a filantropa Georgea Sorosa podporovala iniciatívu Za slušné Slovensko, to v tejto chvíli nevieme s istotou potvrdiť ani vylúčiť. Je však faktom, že túto iniciatívu podporovali a viedli iní ľudia s veľmi podobným politickým pozadím

Senzačná výpoveď účastníka vlaňajších post-kuciakovských udalostí Romana Mancela sa v uplynulých dňoch dostala do centra pozornosti alternatívnych médií (len alternatívnych: mainstream ju z nejakého zvláštneho dôvodu prehliadol). Mancel bol organizátorom protestov Za slušné Slovensko v Piešťanoch a potom, ako si pozliepal čriepky svojich podivných skúseností s bratislavskými organizátormi tejto iniciatívy, a najmä s ich „facilitátormi“ z neziskovej organizácie PDCS, teraz postupne zverejňuje všetok tento toxický materiál na portáli odboj.eu.

Písali sme o tom TU aj TU samozrejme, budeme o kauze informovať aj naďalej. Dnes sa však chceme bližšie pozrieť na konkrétny detail z Mancelovej správy. A síce na to, koho mohol myslieť bývalý premiér Robert Fico, keď hovoril, že protesty boli riadené zo zahraničia. Bol za tým ten povestný Soros, ktorého meno sa stalo už zaklínadlom?

Mancel vo svojej správe spomína zaujímavú dvojicu, ktorá sa pravidelne vyskytovala na stretnutiach iniciatívy Za slušné Slovensko. „Stretnutie bude facilitovať Dušan Ondrušek a Kaja Miková, ktorí majú veľmi veľa skúseností s podporou demokratických zmien v rôznych častiach sveta,“ takto ich predstavili bratislavskí organizátori, ktorí ich síce neformálne, ale autoritatívne ustanovili za „facilitátorov“ všetkých regionálnych protestov. Čo je myslené pod slovom „facilitátori“? Reálny obsah toho slova vysvetľuje fakt, že od tej chvíle Ondrušek a Miková ako režiséri viedli diskusiu a rozhodovanie na všetkých stretnutiach smerom, ktorý vyhovoval bratislavskej centrále.

Kto sú Ondrušek a Miková? Sú to hlavní predstavitelia mimovládnej organizácie PDCS, ktorá vznikla v roku 1991 na Univerzite Komenského v Bratislave ako súčasť medzinárodného programu Partners for Democratic Change. Slovenská PDCS je súčasťou siete Partners Network zloženej z 20 partnerských centier, ktoré „spája spoločné poslanie a hodnoty demokratickej zmeny“, ako sa uvádza na stránke PDCS.

A kto je za organizáciou „Partners for Democratic Change“ (medzitým sa premenovala na PartnersGlobal), ktorá je zakladateľom a partnerom slovenskej mimovládky PDCS? Z ich stránky partnersglobal.org sa dozvieme, že organizácia bola založená v roku 1989, v čase, keď sa pripravovala zmena režimov vo východnej a strednej Európe, a cieľom bolo, a stále je, trénovanie ľudí a poskytovanie know-how ako dosiahnuť „demokratickú zmenu“.

V dozornej rade PartnersGlobal sú samí prvotriedni politruci washingtonského režimu. Pozrime sa bližšie len na štyroch hlavných predstaviteľov tejto organizácie. William M. Bellamy, bývalý americký veľvyslanec a politický pridelenec v rôznych krajinách, viceprezident washingtonskej Národnej obrannej univerzity, bol predtým členom centra pre strategické a medzinárodné štúdie.

Harry Broadman, šéf konzultačnej firmy s globálnou pôsobnosťou, ktorý pracuje súčasne aj vo washingtonskom inštitúte pre zahraničnú politiku a ako expert na investície, pôsobil doslova vo všetkých častiach „nedemokratického“ sveta, má jasné väzby na Svetovú banku a Madeleine Albrightovú.

Pamela Cox, washingtonská insiderka pôsobila dlhodobo vo vedení Svetovej banky, kde kontrolovala mnohomiliardové operácie a viedla rokovania s vládami krajín tretieho sveta na najvyššej úrovni.

Jonathan Davidson, Angličan, bývalý poradca pre politické a akademické veci delegácie Európskej komisie vo Washingtone, bol zodpovedný pre vysvetľovanie európskej politiky washingtonskej vrchnosti a naopak, americkej politiky v Bruseli.

Teda vidíme tu absolútne špičkové kádre americkej, resp. nadnárodnej politickej elity. A kto sú slovenskí vykonávatelia ich zdvorilých želaní zabalených do demokraticko-facilitátorského obalu?

Karolína Miková, riaditeľka slovenskej organizácie PDCS má v životopise spomenutý dlhý rad pobytov v zahraničí, vrátane štúdia „verejných politík“ v USA na John Hopkins University v Baltimore. V čase vlády Ivety Radičovej bola riaditeľkou Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Kto by azda chcel týmto smerom hľadať nejaké ďalšie súvislosti a personálne prepojenia, iste by len plano a zbytočne konšpiroval.

Dušan Ondrušek, predseda správnej rady PDCS a dlhoročný bývalý riaditeľ PDCS, je absolventom celého radu psychologických kurzov na tému vyjednávanie, riešenie konfliktov, debatných techník. Takú samozrejmosť, že je tiež absolventom pobytu na John Hopkins University v Baltimore, je azda aj zbytočné dodávať.

Obaja, Miková aj Ondrušek, trávia veľa času v zahraničí, kde zužitkovávajú a uplatňujú svoje bohaté skúsenosti s facilitáciou a pripravovaním „demokratických zmien“ v rôznych krajinách. V prípade Ondrušeka to boli v posledných rokoch napríklad tréningy v Poľsku, Bosne, Izraeli, Kosove, Čiernej Hore, Maďarsku, Kazachstane, Rusku, Gruzínsku, Arménsku, Azerbajdžane, Moldavsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Nemecku, Ukrajine, Abcházsku, Rumunsku a ďalších krajinách, kde toho treba ešte veľa urobiť, aby došlo k „demokratickým zmenám“.

Nuž ale vráťme sa naspäť k pôvodnej otázke. Je teda za iniciatívou Za slušné Slovensko Soros? Nuž, možno to nie je Soros.

Ivan Lehotský