Bratislava 30. septembra 2019 (HSP/Foto:Facebook)

Z prostredia protivládnej iniciatívy Za slušné Slovensko vyplávali na povrch ďalšie zákulisné informácie po tom, čo sa rozhodol verejnosti povedať pravdu jeden z ich členov, organizátor protestov v Piešťanoch, Roman Mancel. Svoju spoveď postupne zverejňuje na serveri Odboj.eu.

V prvej časti svojho blogu pred časom ozrejmil, že skutočným cieľom hlavného tímu bratislavských organizátorov (Šeliga, Farská a spol.) nebolo tlačiť na predčasné voľby. Mancel tiež popísal, ako sa zrazu v tíme “slušných” objavili osoby pôsobiace v mimovládnom sektore, ktoré majú veľmi veľa skúseností s podporou demokratických zmien v rôznych častiach sveta.” (viac v článku).

Teraz organizátor povedal viac o prvom veľkom stretnutí 30 regionálnych lídrov Za slušné Slovensko v Banskej Bystrici na konci marca 2018, ktoré riadili resp. “facilitovali”  členovia mimovládnej organizácie PDCS Dušan Ondrušek a Kaja Miková. Tí mali pod palcom aj ďalšie veľké dvojdňové stretnutie vedenia “slušných”.

Podľa slovníka cudzích slov facilitátor je odborník na vedenie diskusie. Na rozdiel od moderátora aktívne riadi diskusiu po stránke procesnej a odpovedá za jej priebeh, ale nie za jej obsah. “A je naozaj dobré mať niekoho takého, ak diskutujete s 50 ľuďmi. Iný výklad hovorí, že facilitácia je uľahčovanie vzniku reflexu podprahovými podnetmi. Neskôr to bude vhodnejšia definícia,” naznačuje v úvode Mancel.

“Šeligovci nám ich predstavili ako Dušana a Káju, nič sme nenamietali. Pri takom počte ľudí je potrebné mať niekoho kto nestranne riadi diskusiu. Sú z nejakej organizácie, ktorej meno ani nikto nevedel. Ja osobne som nevedel ani ich priezviská. Kvôli počtu sme sa rozdelili na dve skupiny a prebrali sme asi všetko a nič. Povedali sme si, že ZSS sa nikdy nestane politickou stranou, ale aj keď sme občianske združenie, naše kroky sú politické. Prebrali sme víziu, krátkodobé a dlhodobé ciele, spoluprácu s ostatnými iniciatívami, spôsoby komunikácie, začali vytvárať štruktúru a dohodli veci na ďalšie stretnutie.”

“V podstate, Miková a Ondrušek z PDCS boli prítomní na každom type takéhoto stretnutia, kde bratislavskí organizátori komunikovali s ľuďmi a bolo treba usmerňovať diskusiu želaným spôsobom. Nás takto “usmernili“ na stretnutí v Banskej Bystrici.”

“Pýtali sme sa šeligovcov, či sa s niekým radia. Juraj Šeliga povedal, že komunikujú s rôznymi ľuďmi, ale je to založené na báze priateľského rozhovoru. Zadefinovali to ako nejaký externý poradný orgán a nazvali ich “múdre hlavy“. Že sa radia so starými VPN-kármi?  Kto, by sa na ich mieste, v takých ťažkých chvíľach neobrátil na niekoho skúseného, s aurou zakladateľa VPN? Všetko vyzeralo normálne a logicky. Vyzeralo to pekne, vyzeralo to tak akoby sa mala spojiť sila všetkých regiónov Slovenska.”

Jeden z aktérov stretnutia zopakoval, že ku koncu opäť prepukol spor o tom, či sa členovia ZSS môžu angažovať v regionálnej politike ako nezávislí poslanci. “Situácia bola nejasná a záverom stretnutia sa začalo navrhovať hlasovanie. Ak by sa odhlasovalo, že nemôžu byť, lusknutím prsta by sme prišli o tretinu členov, prítomných ako na stretnutí, tak v mestách. A bolo by to dosť hlúpe, ak by niekto prišiel zo stretnutia a povedal im, sorry síce sa chcete angažovať doma, vo svojom meste, ale máte smolu, ste vonku. Bol to veľký problém, pretože veľká časť organizátorov, sa aktívne angažovala, mali založené rôzne občianske združenia a samozrejme sa chceli angažovať aj v regionálnej politike. Preto ako riešenie celej situácie sa ako jedna z pracovných skupín založila aj skupina, ktorá do ďalšieho stretnutia mala pripraviť argumenty pre a proti. A z celého stretnutia napokon vznikla zápisnica.”

Nezhody medzi organizátormi

Roman Mancel tiež tvrdí, že vtedajší hovorca iniciatívy Juraj Šeliga vo vnútri skupiny šíril názor, že prípadné predčasné voľby by boli “právne napadnuteľné”. “Neskôr 4. apríla 2018 nám emailom pribudol manuál na komunikáciu s médiami, ten to vysvetlí viac. Pekne aj s linkom na článoček o rozpade iniciatívy Veľký protikorupčný pochod. Viacej nám to vysvetlí tento súbor otázok a odpovedí, ktoré pripravili Šeligovci.” Hovorilo sa v ňom aj o financovaní, pričom “slušní” uvádzali, že všetky peniaze majú z darov bežných ľudí, ktorí ich posielajú cez transparentný účet. “Ak nám zostanú peniaze, použijeme ich na budovanie občianskej platformy Za slušné Slovensko,” napísali v maili.

Mancel však uviedol, že peniaze sa použili nie na budovanie občianskej platformy, ale na PR marketing volebnej kampane. “Po stretnutí v Banskej Bystrici som v nedeľu 1. apríla 2018 ešte písal Táni Sedlákovej, či neuvažujú o zmene formátu stretnutí. Posledné stretnutie bolo síce plodné, ale nič sme neschválili. Je predsa logické stanoviť tému k danej téme, vopred pripraviť návrhy, a na samotnom stretnutí by sa už neriešila príprava riešení, ale vybralo by sa hotové riešenie a odhlasovalo sa. A okrem toho ZSS nie je len Bratislava, ZSS nie sú len zástupcovia miest.”

“V utorok, 3. apríla 2018 mi prišla odpoveď, že všetko má svoj čas, aj podoba stretnutí sa bude meniť na takú akú som písal. OK, pomyslel som si. Treba byť trpezlivý, nedá sa všetko naraz. Od tejto chvíle sa čas odpovedí bratislavských organizátorov začal iba predlžovať. Z dvoch dní na tri a z troch dní na viac, až nakoniec prestali komunikovať úplne.”

Pripomenul, že v Trnavskom kraji sa protesty konali v Skalici, Senici, Piešťanoch a Trnave. “V priebehu týždňa sme sa preto ako organizátori Trnavského kraja stretli v Smoleniciach. Vybrali sme Paľa Koprdu z Trnavy ako osobu zodpovednú za komunikáciu pre náš kraj, a ja som bol zástupcom. Paľo Koprda sa nám zdal vhodný, pretože už predtým pomáhal s Veľkým protikorupčným pochodom a chodil často do Bratislavy, čiže bol v užšom kontakte s bratislavskými organizátormi. Neskôr sa ukázalo, že bol voči nim naozaj veľmi lojálny.”

“V tajnej facebookovej skupine sa medzi organizátormi sem-tam strhla búrlivá diskusia o autonómii Bratislavy, o ďalšom smerovaní, vstupe do politiky a spomenul sa aj (prokurátor) Špirko. Zarezonoval aj Martin, keď niekto z rečníkov ironicky poznamenal, že škoda že niekto ešte nevystrieľal úrad vlády. Šeliga sa potom v tlačovej správe dištancoval. Ozvalo sa aj zahraničie ohľadom ďalšieho stretnutia v Banskej Štiavnici aby si mohli rezervovať letenky. Pochválil nás nemecký exprezident. V Banskej Bystrici prepichli ľudom gumy na aute. Nové otázky na “centrálu“ – pokračujeme protestami, čakáme na vývoj, kde sme? Bol podaný podnet na MV SR v súvislosti so založením novej politickej strany Za slušné Slovensko. Ale najviac medzi organizátormi rezonovala nefungujúca komunikácia. Niekto aj niečo navrhol, ale tým to aj skončilo. Zahraniční organizátori protestov z 12 európskych krajín poslali otvorený list poslancom Európskeho parlamentu,” rekapituluje v blogu Mancel.

“Táňa Sedláková o tom zdieľa post, facilituje znovu Karolína Miková: “Ahojte, včera večer sme mali stretnutie s ľuďmi, ktorí nám pomáhajú a aj do budúcna pomáhať chcú. Stretnutie facilitovala Kaja Miková. Zúčastnili sa ho členovia týchto inciatív: Kultúrny reparát (napr. Zuzana Mistríková, Juraj Janiš, Cvernovka, šéf Činohry SND), Chceme veriť (napr. Juraj Rizman, Palo Sybila, Jan Orlovský, Zuzana Wienk, Miška Benedigová), Iniciatíva slovenských učiteľov (napr. Vlado Crmomoman), v minulosti štrajkujúce zdravotné sestry a ďalší. Za ZSS sme boli ja, Juraj a Marek Hattas. Veľmi intenzívne sme sa rozprávali o tom, ako by sme si mohli pomôcť v najbližších dňoch (zhromaždenie v nedeľu v Bratislave a Humennom) a ako by sme sa mohli podporovať do budúcna. Za ZSS sme hovorili hlavne o časovom rámci do komunálnych volieb. Rozhodli sme sa pre pravidelné stretávanie a vytvorenie siete, ktorá by podporovala agendy jednotlivých iniciatív navzájom a najmä ktorá by podporovala solidaritu medzi ľuďmi obyčajnými aj tými v „kríze“ (Špirko, biele vrany), krajmi a jednotlivými rezortami.“

Mancel ďalej píše, že následne vznikli pripomienky aj ohľadom prijatia zástupcov iniciatívny Petrom Pellegrinim a vymenovania novej ministerky vnútra Denisy Sakovej. “Všetkým začínalo byť jasné, že Šeligov automat na cukríky nefunguje. Výmeny ministrov Smeru boli len kĺzaním po povrchu problému. Začali sa ozývať osobnosti a ľudia. Milan Kňažko to vo svojom článku z 18. 4. 2018 povedal jasne: „Zásadná rekonštrukcia vlády sa nepodarila, zostávajú len voľby“.”

“Situácia na Slovensku bola zúfalá, všetci sme videli čo sa deje. Komunikácia vo vnútri ZSS stále nefungovala. Nikto nevedel, čo robia pracovné skupiny, ktoré vznikli v Banskej Bystrici. Nevedeli sme čo robí Bratislava, kým sme sa to nedozvedeli z tlačovky. Ak sa aj niekto ozval s nejakým návrhom, šeligovci sa do diskusie nezapojili a všetko išlo do stratena. Nemali sme koncept, nejaký plán. Reagovalo sa iba na konkrétne kroky vlády, alebo keď sa objavila nová závažná kauza. Blížilo sa dvojdňové stretnutie v Banskej Štiavnici a nemali sme nič. Neriešili sa žiadne podklady. Mali sme rozhodnúť o dôležitých veciach, ale zase bez ľudí v mestách.

Dvojdňové stretnutie v Banskej Štiavnici

Pred týmto mítingom organizátori z Trnavského kraja pripravili spoločné prehlásenie, v ktorom jasne požadovali predčasné voľby. “Šeligovci na to nereagovali. O dva dni však príde veľmi nepekné prekvapenie. Ale najprv príde únos (údajný únos Vietnamca slovenským vládnym špeciálom pozn.).

“Večer o 17:35 hod. prišiel ešte posledný organizačný pokyn k stretnutiu organizátorov v Banskej Štiavnici (30. 4 – 1. 5). Okrem organizačných vecí sa dozvieme, že nás opäť „poctia“ Kája a Dušan, ktorí budú facilitovať naše rozhovory. Juraj Šeliga dal stanovisko k predčasným voľbám, a pracovné skupiny, o ktorých doteraz nikto nič nevedel, by mali prezentovať svoje výsledky. A ako bratislavský organizátori, spolu s Dušanom navrhli líniu programu ZSS. Samozrejme, línia programu stretnutia v plnej v réžií Dušana a Kaji. Naznačuje to proces, ako boli organizátori z ostatných miest odsunutí iba do úlohy štatistov a šeligovci spolu s Dušanom a Kájou intenzívne ovplyvňovali a riadili smerovanie celého ZSS. Pripomeniem, že Dušan a Kaja sa objavili už na samom začiatku, deň pred zrušeným protestom v Bratislave, a boli prítomní ako smrad na každom stretnutí ZSS, či už s ostatnými organizátormi, alebo s inými iniciatívami.”

To bolo podľa Mancela v ostrom kontraste k obrazu ktorý, o sebe vytvárali bratislavskí organizátori. “A keď skončím, pochopíte, že obraz obývačky je len umelo vytvorený obrázok. A pochopíte, čo v skutočnosti je tá obývačka. A že takéto články sú len ďalším a ďalším klamstvom.”Reagoval na text článku časopisu Týždeň, kde jedna z organizátoriek Táňa Sedláková hovorí, ako ju to “priviedlo z obývačky na námestia”.

Program dlho očakávaného stretnutia podľa Mancela vytvorili mimovládkari Karolína Miková a Dušan Ondrušek z mimovládnej organizácie PDCS. “Áno, spolu so šeligovcami. A vidíte, že vôbec nereflektujú aktuálnu situáciu, jednotné stanovisko Trnavského kraja za predčasné voľby, alebo trestné oznámenie podané špeciálnym prokurátorom Vasiľom Špirkom. A happeningy a diskusie majú byť naše priority? A to, že tam chýbajú akékoľvek praktické veci, ako štruktúra alebo forma ZSS. Nevadí, hlavne, že budeme diskutovať a budú špekačky.”

“Kaja a Dušan sú síce Slováci, ale patria do najväčšej organizácie na svete, ktorá sa zaoberá „riešením konfliktov“. Možno sa pýtate, ale veď okrem nich je tam ďalších vyše tridsať organizátorov z ostatných miest Slovenska. Sú predsa svojprávni. Uvidíte čo sa bude diať v Banskej Štiavnici, ale pekné to nebude. Zatiaľ si môžete prichystať vrecká na zvracanie.” Dodal, že mnohí členovia programovú vízia, ktorú vytvorili šeligovci spolu s Dušanom a Kajou považovali za nedostatočnú.