Január ukázal, kde Slovákov tlačia ceny najviac

Ako povedal Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne, hlavným ťahúňom rastu bola kategória bývanie vrátane energií, kde ceny medziročne vzrástli o viac než šesť percent a k celkovej inflácii prispeli približne 1,3 percentuálneho bodu. Najvýraznejšie zdraželo teplo, takmer o 27 percent, miernejšie elektrina a plyn. Horňák však dodáva, že táto zložka je do veľkej miery vykompenzovaná cez disponibilné príjmy domácností cez energošeky.

Rovnaký obraz ponúka aj Patrik Kindl z Finaxu. Aj podľa neho za vyššími cenovými tlakmi stoja najmä úpravy regulovaných cien energií, ale aj zmeny v daniach vrátane vyššej DPH pri vybraných potravinách. Samotné energie zdraželi medzimesačne o viac než desať percent, pričom ceny tepla vyskočili o 28,2 percenta, plynu o 6,6 percenta a elektriny o 4,8 percenta. Bývanie a energie dnes tvoria takmer 22 percent spotrebného koša, takže ich pohyb má na celkovú infláciu zásadný vplyv.

Ďalším pilierom januárového zdražovania boli potraviny a nealkoholické nápoje. Tie medziročne vzrástli takmer o štyri percentá, medzimesačne o 2,5 percenta. Horňák pripomína, že svoju rolu zohralo aj zvýšenie DPH pre ďalšie skupiny potravín z 19 na 23 percent. Kindl dopĺňa, že citeľne zdraželi najmä sladené nápoje, kde sa prejavila vyššia daňová záťaž. Nealkoholické nápoje boli medziročne drahšie o 13,7 percenta.

Výraznejší medziročný rast cien vidno aj v službách. Reštaurácie a ubytovanie zdraželi o viac než sedem percent, rekreácia a kultúra približne o šesť percent. Horňák hovorí o tradičnom novoročnom preceňovaní, ku ktorému sa pridáva vyšší podiel mzdových nákladov aj daňovo-odvodové zaťaženie zamestnávateľov. Upozorňuje tiež na pretrvávajúce efekty minuloročného konsolidačného balíka vrátane transakčnej dane, keďže „náklady na vykonávanie finančných transakcií sú pre podniky čistou záťažou, ktorá bola a bude naďalej premietaná do cien pre spotrebiteľov“.

Naopak, tlmiacim faktorom bola doprava. Lacnejšie pohonné hmoty, ktoré medziročne klesli o viac než osem percent, aj nižšie ceny leteniek stiahli ceny v tomto segmente nadol. Medziročne bola doprava jedinou väčšou kategóriou, kde spotrebitelia platili menej než pred rokom.

Otázkou zostáva, kam sa inflácia pohne v ďalších mesiacoch. Horňák očakáva, že v priemere za celý rok dosiahne približne štyri percentá, podobne ako vlani, a upozorňuje, že Slovensko by sa tak mohlo zaradiť medzi krajiny s najvyšším rastom cien v eurozóne. Za kľúčový dôvod označuje dlhodobo odsúvané prispôsobovanie regulovaných cien energií trhovým úrovniam. Hoci sa ceny tepla už priblížili trhu, podľa neho sa efekt do reálnej ekonomiky neprejaví naplno, keďže vláda veľkú časť výpadku kompenzuje domácnostiam.

Kindl je o niečo optimistickejší. Tvrdí, že januárový nárast má do veľkej miery jednorazový charakter, keďže sa doň premietli najmä vládne konsolidačné opatrenia, a v ďalších mesiacoch by mala inflácia postupne klesať. Pripomína aj odhad Národnej banky Slovenska, ktorá vo svojej zimnej prognóze očakáva priemernú infláciu v roku 2026 na úrovni 3,4 percenta.

Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank sa prikláňa k scenáru postupného spomaľovania, pričom predpokladá, že január mohol predstavovať tohtoročné maximum. „Inflácia najskôr dosiahla svoje tohtoročné maximum už v januári a v nasledujúcich mesiacoch bude veľmi pozvoľne spomaľovať. V priemere ju tento rok očakávame na úrovni jemne nad 3,5 %,“ uvádza. Upozorňuje však, že cenové tlaky budú naďalej prichádzať zo sektora služieb, kam sa bude prelievať aj rekordný 12-percentný rast minimálnej mzdy. Slabší ekonomický rast a utlmená spotreba by však podľa neho mali brániť prudšiemu prenášaniu nákladov do konečných cien.