Ján Podmanický (Smer-SD) rozhovor: V budúcnosti sa budeme musieť všetci spojiť na záchranu európskej civilizácie

Bratislava 26. februára 2020 (HSP/Foto:SITA-Marko Erd)

Politici naprieč politickým spektrom, ktorým ide o záchranu Slovenska a vôbec európskej civilizácie, by mali dať bokom osobné spory a mali by si uvedomiť, že čelíme zásadnej civilizačnej výzve, hovorí vo veľkom rozhovore pre Hlavné správy poslanec Národnej rady Ján Podmanický

Stará Bystrica je výnimočne úspešná kysucká dedina. Na rozdiel od mnohých iných obcí, počet jej obyvateľov sa zväčšuje a obec rastie do krásy: unikátnym spôsobom bolo zrevitalizované jej centrum s námestím a parkom, bola vybudovaná cyklomagistrála, rozhľadňa a postavený tu bol jeden z najmladších orlojov na svete, unikátne umelecké dielo, ktoré je zároveň najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Vďaka týmto turistickým atrakciám obec navštevujú každoročne tisíce návštevníkov.

Podľa miestnych obyvateľov má na úspechoch obce najväčšiu zásluhu jej dlhoročný starosta, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a Žilinského samosprávneho kraja JUDr. PhDr. Ján Podmanický, PhD., ktorý vykonáva funkciu starostu už od roku 2002.

S Jánom Podmanickým, ktorý reprezentuje konzervatívne krídlo strany Smer-SD, sme sa rozprávali o pozícii Slovenska v dnešnej Európe, o politike strany Smer aj o civilizačných výzvach pre najbližšie desaťročia.

Hlavné správy: Ste dlhoročným starostom Starej Bystrice, ktorú mnohí spomínajú ako pozitívny príklad obce, ktorá sa úspešne rozvíja. Je podľa vás veľký rozdiel riadiť obec a riadiť celý štát?

Podmanický: Riadenie obce človeka viac napĺňa, pretože veľmi rýchlo vidíte dôsledky svojich rozhodnutí. V relatívne krátkom čase môžete vidieť, či sa vec podarila alebo nie. V Národnej rade, vo vláde, vo veľkej politike to funguje oveľa zložitejšie, pretože akákoľvek drobná zmena stojí obrovské úsilie, keďže musíte nájsť konsenzus obrovského množstva ľudí a rozličných záujmových skupín. Ľudia si niekedy myslia, že prijímať zákony je tá najjednoduchšia vec na svete; mne sa podarilo niekoľko zákonov presadiť a môžem zodpovedne povedať, že to sú často mesiace až roky príprav a rokovaní s jednotlivými aktérmi, aby predmetný zákon mohol prejsť.

Mohol by som spomenúť dôchodkový strop, ktorý sme zakotvili do ústavy. Ja som bol poverený rokovaniami, tie trvali dlhé mesiace, kým sa podarilo nájsť dostatočný počet poslancov, ktorí by za to zahlasovali. Dosiahnuť zhodu polovice alebo dokonca ústavnej väčšiny poslancov, býva zložité a človeku odoberá veľa energie, keď nevidí výsledok, pretože kým sa zákon prejaví v praktickom živote, to trvá nejaký čas.

Hlavné správy: V politike trvá nejaký čas, kým sa v praxi prejavia dôsledky nejakých rozhodnutí. Myslíte si, že ešte stále sa prejavujú negatívne dôsledky výpredaja „rodinného striebra“ slovenského hospodárstva do zahraničia?

Podmanický: Smeru by sa dalo vyčítať veľa vecí, na niektorých veciach by sme sa iste zhodli aj my dvaja. Ale ťažko Smeru vyčítať to, že počas celých tých dvanástich rokov sústavne prichádzal s množstvom sociálnych opatrení. Naozaj sa podarilo posunúť Slovensko do pozície sociálneho štátu.

Na druhej strane, sú veci, ktoré sa menia oveľa ťažšie. Privatizácia zdravotníctva, liberalizácia zdravotných poisťovní, privatizácia strategických podnikov, to všetko sa len veľmi ťažko vracia naspäť, aj preto, že v mnohých týchto subjektoch je zahraničný partner.

Hlavné správy: Smer síce nepokračoval v trende, ktorý nastolili Mikloš s Dzurindom, ale ani príliš veľa ich krokov nezvrátil naspäť…

Podmanický: Tu si treba celkom otvorene povedať, že Slovensko musí veľmi opatrne postupovať v prípade krokov, ktoré by ho mohli destabilizovať na medzinárodnej scéne. Ako štát ležiaci v strednej Európe potrebujeme pre svoj rozvoj a stabilitu mať spojencov, a žiaľ, aj veľká politika je do značnej miery o záujmoch. Ak Mikloš s Dzurindom odovzdali časť majetku zahraničiu, tak proces navracania je veľmi, veľmi ťažký, ale pri rozvážnom postupe je možný.

Napriek zložitosti procesu, sme sa do niektorých krokov pustili: získali sme naspäť matku SPP, získali sme naspäť Transpetrol, nedovolili sme privatizáciu bratislavského letiska, hoci už bola pripravená, nedovolili sme doprivatizovanie strategických podielov podnikov, ale naopak, usilovali sme sa získať tam aj manažérsku kontrolu. To sa nám, žiaľ, nepodarilo, ale prinajmenšom sme mali snahu otočiť kormidlo naspäť. V tom treba pokračovať, pretože odovzdanie strategických podnikov do rúk zahraničia, a to môžem povedať aj z pozície starostu obce, vnímam ako obrovský problém.

V regióne, v ktorom žijem, pôsobí Stredoslovenská energetika, a. s., ktorá pred svojou privatizáciou masívne investovala do rozvoja energetických sietí, do rozvoja celej infraštruktúry. V súčasnosti, keď je jej majiteľom český koncern, všetky finančné prostriedky, ktoré tu nemusia zostať, sa vyvážajú zo Slovenska preč.

A toto nás dobehne, pretože keď sa nebude roky investovať do obnovy a modernizácie energetických sietí, tak príde deň, keď to bude musieť znovu prevziať štát a investovať obrovské sumy – tie, ktoré teraz mali byť investované, ale namiesto toho odtekajú preč. To má, samozrejme, obrovský vplyv aj na cenovú politiku v oblasti energií. Bolo obrovskou chybou, že toto štát pustil. Podľa môjho názoru, treba ešte viac pritlačiť na to, aby sa podiely v strategických podnikoch dostali naspäť do rúk štátu.

Hlavné správy: Podobne to dopadlo aj s košickými železiarňami a ďalšími podnikmi – zahraničný majiteľ, namiesto toho, aby zveľaďoval fabriku a región, ktorý je s tou fabrikou previazaný, v podstate iba drancoval. Dá sa to zovšeobecniť do záveru, že zahraniční vlastníci, ak nie sú dôsledne kontrolovaní štátom, tak nám to tu v podstate vytunelujú, vyplienia?

Podmanický: Samozrejme. Oni sa správajú tak, aby dosiahli čo najväčší zisk. Majiteľovi, ktorý býva niekde na druhej strane sveta, je úplne ukradnuté, či sa ťahajú nové siete v nejakej slovenskej obci. On sa na to pozerá cez čísla, snaží sa zisk zvyšovať a náklady optimalizovať. Bohužiaľ.

Hlavné správy: Toto však trochu odporuje tej peknej teórii, že neviditeľná ruka trhu všetko zariadi, že je záujmom majiteľov zveľaďovať nielen firmu, ale aj región ako externý zdroj pre ich podnikanie, a to aj v zahraničných kolóniách…

Podmanický: Zvykne sa hovoriť, že keď ide do politiky bohatý človek, už nebude kradnúť. Ale ja túto tézu neprijímam, podľa mňa to vôbec takto nestojí: človek, ktorý má morálne zásady, nebude kradnúť, bez ohľadu na to, či má málo alebo veľa. A kto nemá morálne zásady, ten bude kradnúť, bez ohľadu na to, či má málo alebo veľa. Toto skrátka nie je podstatné kritérium.

Život často ukazuje, že tí bohatší často používajú ešte sofistikovanejšie nástroje, aby svoje bohatstvo znásobili. A naopak, ak sa niekto snaží žiť skromne, tak nepotrebuje veľa pre svoje šťastie a snaží sa spravovať verejné statky tak, aby boli spravodlivo rozdeľované medzi všetkých členov spoločnosti.

Mali sme tu tézu, že štát je zlý vlastník. Ale ani tá neplatí. Nezáleží na tom, kto je majiteľ, ale akí ľudia firmu riadia. Keď má firma dobrých manažérov, tak aj štátny podnik sa môže rozvíjať dobre. Ak sú nečestní manažéri, tak budú spoločnosť tunelovať, bez ohľadu na okolnosti. Vždy to záleží od konkrétnych ľudí.

O hodnote tejto poučky asi najlepšie vypovedá príklad privatizácie Slovenských telekomunikácií – majiteľom sa stala nemecká firma Deutsche Telekom, ktorá patrila štátu. Teda slovenský štát bol zlý vlastník, ale nemecký štát bol zrazu dobrý vlastník. A podobné to bolo aj v niektorých ďalších prípadoch, že u nás privatizovali firmy vo vlastníctve cudzích štátov.

Hlavné správy: Šéf strany OĽaNO Igor Matovič má už dlhé roky jednu hlavnú tézu, ktorú donekonečna omieľa aj v tých svojich novinách, ktoré vydáva. To je heslo, že „Politici kradnú, a preto sa ľudia majú zle. Keď prídeme my, politici kradnúť nebudú a ľudia sa budú mať dobre.“ Čo si o tom myslíte vy: je naozaj toto tou pravou príčinou, prečo sa u nás nemáme tak dobre ako ľudia v Nemecku či Rakúsku?

Podmanický: V každom spoločenstve sú ľudia čestní aj nečestní. To platí aj v politike: aj tam sú ľudia čestní, ktorí sa snažia ťahať spoločnosť dopredu a čo najlepšie hospodáriť so zvereným bohatstvom, a potom tí nečestní, ktorí sa tam prisajú, lebo vedia, že politika rozhoduje o veľkých finančných prostriedkoch a snažia sa tieto prostriedky zo štátu odčerpávať. Do určitej miery je pravda, že keby bolo v politike viac čestných ľudí, tak by bolo viac finančných prostriedkov pre spoločné dobro.

Ale neplatí to zásadne, realita je oveľa zložitejšia. Je tu napríklad pani županka Erika Jurinová zo Žiliny, ktorá je podľa môjho názoru čestná, ale svojím nekompetentným prístupom k rokovaniu s prevádzkovateľmi autobusovej dopravy spôsobila, že Žilinský samosprávny kraj bude ročne doplácať na autobusovú dopravu najmenej o päť miliónov eur viac, než doteraz. To nehovorím ja, ale jej kolega, podpredseda ŽSK Igor Janckulík. Teda nestačí byť len čestný, ale treba byť aj kompetentný.

Tretia okolnosť, ktorá spôsobuje, že Slovensko len dobieha štáty západnej Európy, je určitý modernizačný dlh, ktorého korene siahajú hlboko do histórie. Prečo niektoré štáty západnej Európy sú tak veľmi popredu? No jednoducho preto, lebo mali kolónie, odtiaľ čerpali bohatstvo a z toho investovali vo svojich domovských štátoch. Slovensko nemalo kolónie, nemalo ani vlastný štát, vždy bolo odkázané len na to, či mu niekto z tých mocnejších hodí nejaké odrobinky.

Vidíme však, že odkedy máme vlastný štát, Slovensko rapídne pridalo na rozvoji, výrazne sa začala zlepšovať ekonomická situácia, masívne sa začalo modernizovať. Myslím si, že práve vznik štátu v roku 1993 veľmi pomohol tomu, aby sa Slovensko aj po materiálnej stránke začalo posúvať dopredu. Preto ja som v tomto optimista. Samozrejme, ešte máme veľmi veľa čo doháňať, napríklad v zdravotníctve. Ale na druhej strane, nemusíme si stále len sypať popol na hlavu, máme dosť vecí, ktorými sa môžeme aj potešiť, ktoré Slovensko v ére samostatnosti posunuli dopredu.

Hlavné správy: Manažérska zdatnosť, čestnosť, samostatný štát… hovorili sme o viacerých dôležitých faktoroch, ktoré ovplyvňujú verejné financie rádovo v stovkách miliónov eur. Ale nie je to tak, že faktorom s ďaleko najväčšou váhou, ktorý určuje, kde sa Slovensko ekonomicky nachádza, je skutočnosť, že od nás každoročne odtekajú obrovské miliardy v dividendách, keďže podstatná časť ekonomiky je v rukách cudzincov?

Podmanický: Veľká časť priemyslu, ktorý dnes na Slovensku máme, prišla v čase, keď tu bola nezamestnanosť pätnásť percent a stále stúpala. Je pochopiteľné, že vtedajšie vlády sa snažili rýchlo vyriešiť tento najakútnejší problém. Nezamestnanosť je vždy zdroj nielen sociálneho napätia, ale aj úpadku spoločnosti ako takej, rastu kriminality, atď. Preto tie vlády to vtedy riešili tak, že sa snažili stimulovať veľké zahraničné firmy, aby tu vytvorili pracovné miesta.

Dnes je však Slovensko v inej, opačnej situácii. Nezamestnanosť je pod piatimi percentami, a preto úlohou nových vlád bude presmerovať stimuly do podpory domácich podnikateľov. Toto sa za uplynulých dvadsať rokov úplne zmenilo a musí sa úplne zmeniť aj filozofia podpory podnikania. Vo svojom období malo svoj význam podporovať zahraničných investorov, to vtedy vyriešilo akútny problém potom, ako zanikla zbrojná výroba, naše fabriky nemali odbyt, atď. Vyriešilo sa to rozvojom automobilového sektora, ale to obdobie je definitívne preč.

Teraz sa musíme snažiť o rast služieb, o podporu domáceho sektora služieb, domácich výrobcov, o podporu poľnohospodárstva. Teraz si už môžeme dovoliť  v pokoji vytvárať schémy, ktoré budú podporovať domácu skupinu podnikateľov, ktorá sa odtiaľto neodsťahuje, ale bude tu žiť a snažiť sa svoje peniaze tu aj investovať.

Hlavné správy: Smer-SD je veľmi rôznorodý subjekt, reprezentuje široké spektrum názorov od Moniky Flašíkovej až po Ľuboša Blahu. Vy reprezentujete skôr konzervatívnejšie, kresťanské a národné krídlo. Vnímate tieto názorové rozdiely ako určité napätie, alebo skôr ako výhodu do budúcnosti, že Smer má široký záber a môže osloviť široké spektrum voličov?

Podmanický: Každá veľká strana má prirodzene viacero názorových skupín. Myslím si, že v Smere našťastie prevážil práve ten názorový prúd, ktorý sa snaží presadzovať normálne hodnoty, na ktorých Slovensko vyrástlo: prúd národný, vlastenecký a použil by som aj slovo konzervatívnejší, hoci to slovo nemám príliš rád. Je to prúd, ktorý reprezentuje osemdesiat percent ľudí na Slovensku – ľudí, ktorí zostali normálni a nepodľahli tým rozličným úchylným liberálnym vplyvom zo zahraničia.

Na druhej strane, nedá sa na sto percent garantovať, ako bude hlasovať poslanec v Európskom parlamente, ktorého raz zvolíte, ale už potom na neho v podstate nemáte dosah. Dôležité je, že v Národnej rade sa poslanecký klub Smeru vždy správal konzistentne a zabránili sme mnohým negatívnym trendom, ktoré sa sem tlačili zo západu.

Hlavné správy: Máte na mysli napríklad článok Ústavy o tom, že manželstvo je tvorené mužom a ženou?

Podmanický: Niekomu sa môže zdať, že to je bezvýznamná vec, ale z hľadiska budúcich vlád, ktoré by mohli byť liberálne a mohli by sa snažiť pretláčať liberálne zákonodarstvo, toto môže byť veľmi zásadná téza, ktorá by mohla pomôcť aj pri rozhodovaní Ústavného súdu o tom, ktoré zákony by boli v rozpore s ústavou, a ktoré nie.

Až budúcnosť ukáže, aký to bol dôležitý počin, že sme do ústavy dostali túto definíciu manželstva. Tu nejde o nejaké moralizovanie: ide o zachovanie základného, normálneho princípu, že rodina je tvorená otcom, mamou a deťmi. Akékoľvek iné spoločenstvo nemôže byť rodinou. Nikto na Slovensku nebráni tomu, aby tu boli aj iné spoločenstvá: ak chcú nejakí ľudia žiť extravagantným spôsobom, nech tak žijú. Ale nemôžu sa dvaja muži dožadovať vyhlásenia za rodinu a čerpať všetky výhody, ktoré má rodina zložená z otca, mamy a detí, ktoré vychovávajú.

Hlavné správy: Myslíte si, že ešte platí učebnicové rozdelenie na liberálov, socialistov a konzervatívcov? Vy teraz ako sociálni demokrati v podstate obhajujete konzervatívne hodnoty, pričom napríklad KDH, teda hnutie, ktoré by to malo mať takpovediac „v náplni práce“, sa naopak celkom priklonilo na stranu liberálov. Nie sú už tieto veci úplne pomiešané?

Podmanický: Politológia má svoje schémy, podľa ktorých delí politické strany. Ak to máme veľmi zjednodušiť, tak by sme mali brať do úvahy dve základné roviny. Prvá rovina je sociálno-ekonomická. Tam je ľavicová tá strana, ktorá presadzuje solidaritu bohatších s chudobnejšími, a pravicová je tá, ktorá presadzuje viac individuality v podnikaní, nižšie dane, menej solidarity.

A potom máme rovinu kultúrno-etickú, kde dnes ľavicou je progresívna ľavica zo západu, to sú strany s liberálnou agendou, ako sú manželstvá homosexuálov, adopcie detí homosexuálmi či gender ideológia – a naopak, pravica je tá, ktorá obhajuje tradičné hodnoty: normálna rodina, normálny vývoj dieťaťa, vlastenectvo a podobne.

Ak by som mal definovať Smer, tak podľa mňa zo sociálno-ekonomického hľadiska je to ľavicová strana, ale z kultúrno-etického hľadiska je skôr stredová až konzervatívna, teda skôr pravicová strana. Toto treba, podľa mňa, rozlišovať.

A tvrdím ešte jednu vec: ak v minulosti bol hlavnou témou volieb boj ľavice a pravice, tak v budúcnosti frontová línia pôjde medzi liberalizmom a konzervativizmom. Toto bude, podľa mňa, určujúci spor nášho civilizačného priestoru nasledujúce desiatky rokov.

Hlavné správy: Je podľa vás táto polarizácia až taká dominantná?

Podmanický: Podľa môjho názoru, slovenskí politici, ktorým ide o to, aby Slovensko zostalo normálne, by sa už mali sústrediť na tento kľúčový problém, ktorý bude pre zachovanie národnej a štátnej identity rozhodujúci, a ktorý vidíme, že už prichádza. To znamená, že politici naprieč politickým spektrom, ktorým ide o záchranu Slovenska a vôbec európskej civilizácie, by mali dať bokom osobné spory, rôzne účelové a nedokázané obviňovania z kradnutia, a mali by si uvedomiť, že čelíme zásadnej civilizačnej výzve.

Otázka stojí tak, či Európa ostane taká, akú sme ju poznali my, alebo sa zmení na priestor pre húfy anarchistických skupín, ktoré rozvrátia všetko, čo tu kedy existovalo a staneme sa bezbrannou masou ľudí, ktorú ovládnu silnejšie civilizácie, ktoré sa už k nám tlačia. Toto je, podľa mňa, rozhodujúca otázka. Verím, že slovenskí politici budú natoľko zodpovední, že si to rýchlo uvedomia a nastane určité preskupenie šíkov. Aby sme sa vedeli spojiť pre ochranu našej európskej cvilizácie.

Hlavné správy: Do akej miery je tento pohľad aj oficiálnou filozofiou Smeru?

Podmanický: V Smere diskutujeme o budúcnosti. Ja presadzujem tento princíp, ktorý som spomínal, ale hovorím to aj politikom z opozície, ktorí sa hlásia ku konzervatívnemu prúdu a dnes reprezentujú pravicové strany. Snažím sa im vysvetľovať, že musíme dať bokom vzájomné spory z minulosti a musíme sa pripraviť na to, že Slovensko bude čeliť oveľa väčšiemu tlaku liberálnych prúdov zo západu, než dnes. Bude to ešte horšie – to sa neskončí tým, že povedzme tieto voľby uhráme a na Slovensku sa v tejto oblasti nebude nič meniť.

Tie vlny budú ešte silnejšie ako dnes, pretože za tým je obrovský finančný sektor, mediálny aparát, množstvo mimovládnych organizácií, za tým sú aj niektoré vlády, ktoré tlačia túto liberálnu filozofiu. Čím skôr si to uvedomíme, tým skôr budeme mať šancu Slovensko zachrániť.

Hlavné správy: Tejto koalícii sa podarilo úspešne odolávať snahám dostať na Slovensko invázistov, americkú armádu aj liberálne úchyláctva. Ešte je pred voľbami, ešte nič nie je rozhodnuté, ale pomerne reálna je možnosť, že vznikne pravicová vláda, ktorá má na tieto témy značne iný pohľad. Čo vnímate ako najakútnejšie nebezpečenstvo pre Slovensko v prípade, že príde vláda liberálov?

Podmanický: Je dôležité, aby v každej vláde bol niekto, nejaká strana, ktorá bude brániť tie podstatné hodnoty, a bude ochotná ísť až na hranu, dokonca s rizikom pádu vlády, pri obrane týchto hodnôt. Ja som o tom písal aj blog (TU), ako v západnej Európe práve kresťanská demokracia, ktorá mala byť baštou proti liberalizmu, sa v mene toho, aby nevypadla z vlád, vždy uchýlila k tomu, že buď ticho tolerovala presadzovanie liberálnej agendy, alebo dokonca ju sama mlčky podporovala.

Ako príklad môžem uviesť nedávne hlasovanie o homosexuálnych manželstvách v Nemecku. Krajinu vedie kresťanská demokracia a Angela Merkelová je kresťansko-demokratická politička. Napriek tomu sa mlčky prizerala tomu, ako sa schválil zákon o manželstvách homosexuálov. Dokonca niektorí kresťanskí demokrati za to aj zahlasovali, čo by malo byť presne naopak: oni mali povedať, že okamžite padne vláda, keby niekto niečo také chcel v parlamente prijať.

Mňa až hrôza chytala, keď som posledné mesiace sledoval politiku predsedu KDH Alojza Hlinu, ktorý na Slovensku začal robiť to isté: začal sa spájať s tými najväčšími liberálmi, akí tu sú, dokonca sa nevedel ani vyhraniť voči nim pri obrane základných hodnôt, nevedel ani pohroziť pádom vlády, ktorá by toto chcela presadiť. Hovoril len o tom, že si zoberie nejakých sto dní na rozmyslenie. To je taký neuveriteľný ústup z pozícií, že mám naozaj strach z toho, čo sa bude diať.

Môžeme si o KDH myslieť čokoľvek, ale napríklad v roku 2002, keď sa Pavol Rusko snažil vo vláde presadzovať liberálnu agendu, oni sa postavili veľmi rázne proti tomu. A vďaka tomu to vtedy neprešlo. Aj dnešné opozičné strany, ktoré hovoria, že im ide o zachovanie normálneho Slovenska, by si mali svoju pozíciu ujasniť a jednoznačne sa vymedziť proti akýmkoľvek liberálnym experimentom. Paradoxne, tu im môže vysvedčenie vystaviť Smer, ktorý západná sociálna demokracia tlačila k presadzovaniu liberálnej agendy, no ktorý napriek tomu presadzoval presne opačnú politiku ochrany národných tradícií, ochrany normálnych, prirodzených hodnôt.

Hlavné správy: Vzhľadom na to, čo ste teraz povedali, keď si predstavíme, že po voľbách by vznikla potreba, aby v novej vláde s prevahou liberálov bola aj taká vyvažujúca strana, o akej ste hovorili, išli by ste do takej vlády?

Podmanický: Neviem si to predstaviť. Ale v tejto chvíli vám k tomu viac nepoviem.

Hlavné správy: Myslíte si, že po definitívnom odmietnutí Istanbulského dohovoru parlamentom už pani prezidentka konečne začne konať a oznámi do Bruselu, že Slovensko tento dohovor neprijme?

Podmanický: Jej jediná výhrada, ktorú mala, bola tá, že ratifikačný proces neprebehol tak, ako prebehnúť mal. Tú jej podmienku teraz parlament odstránil a pani prezidentka už nemá žiaden dôvod na odkladanie oznámenia Rade Európy, že Slovensko odstúpilo od ratifikačného procesu a Istanbulský dohovor neprijme.

Ivan Lehotský