Môj profil 
Predplatné
“Predbežne ma pozvali na zasadnutie Benátskej komisie, na ktorom by sa mohlo prijať ich stanovisko, a to bude 10. a 11. marca tohto roka,” spresnil Mazák. Podľa neho by bolo vzhľadom na súčasný stav vhodnejšie, keby Ústava SR obsahovala explicitne nejaké kritériá, ktoré by približovali uchádzačov a kandidátov na post ústavného sudcu európskemu štandardu.
Mazákove slová ohľadom termínu potvrdil aj podpredseda Benátskej komisie Christoph Grabenwarter. Oficiálne stanovisko sa podľa neho pravdepodobne prijme na plenárnom zasadnutí Benátskej komisie, a to začiatkom marca tohto roku.
Grabenwarter označil dnešné diskusie u Kisku za “veľmi konštruktívne a otvorené, tak na politickej úrovni, ako aj na technickej a odbornej úrovni v oblasti ústavného práva a spravodlivosti”. “Po tomto veľmi dobrom začiatku sme presvedčení, že v priebehu dnešného dňa získame všetky ďalšie podrobné informácie na stretnutiach s ďalšími zainteresovanými Slovenskej republiky,” spresnil Grabenwarter.
“Jediným mojím záujmom ako prezidenta SR je, aby v tomto tak dôležitom orgáne pre štát, akým je Ústavný súd SR, boli tí kvalifikovaní, tí ktorí tam majú sedieť. Žiaľ, dostali sme sa do patovej situácie medzi Národnou radou SR a prezidentom SR. ÚS SR nám nepomohol túto otázku riešiť a nedal výklad ústavy, o ktorý som žiadal,” povedal Kiska.
O problematike ústavných sudcov budú podľa Kisku predstavitelia Benátskej komisie rokovať dnes aj s predstaviteľmi Ústavného súdu SR, aj Národnej rady SR. “Verím, že aj Národná rada SR prijme také isté rozhodnutie, ako som prijal ja, že v tejto patovej situácii, kedy nám náš ÚS SR nepomohol situáciu vyriešiť, zoberie stanovisko Benátskej komisie za záväzné pre seba,” dodal Kiska.
Ústavný súd SR je v súčasnosti nekompletný, jeho 13-člennému plénu chýbajú traja sudcovia. Kiska ešte v roku 2014 nevymenoval troch ústavných sudcov zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament. Na prestížny justičný post posunul sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.
Ďalší post sa uvoľnil na konci februára 2016, keď sa skončilo funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Na toto miesto zvolila Národná rada SR dvoch kandidátov – poslancov vládneho Smeru-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Tú navrhli stranícki kolegovia Anna Vitteková a Miroslav Číž, Mamojku prvý prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mamojka je dekanom tejto fakulty.
Benátska komisia je nezávislým poradným orgánom Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti. Orientuje sa na poradenstvo a pomoc pri zabezpečovaní súladu legislatívnych a inštitucionálnych štruktúr členských krajín s európskymi štandardami v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Rada v rámci svojho mandátu podáva odborné stanoviská, pričom súčasťou jej práce je aj výskumná činnosť.
.jpg)
.JPG)
