Bratislava 5. apríla 2017 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Vladimír Palko uverejnil dňa 26. marca článok kritizujúci môj predchádzajúci blog uverejnený na POSTOJi.sk. Keď ho Postoj.sk zakryl (zmazal pozn. red.), uverejnil som ho na na www.srspol.sk. Na Palkov článok som napísal odpoveď pod názvom Politika obrany Slovenska. Ponúkol som ho, pochopiteľne, najprv  Postoj- u, keďže reagoval na článok uverejnený v Postoj – i. Postoj však tento článok odmietol uverejniť.

Preto ho zverejňujem nižšie.

Vladimír Palko nastolil závažné otázky vonkajšej obrany Slovenska, presnejšie akú politiku zvoliť pri obrane Slovenska : https://www.postoj.sk/22441/jan-carnogursky-a-robenie-dobrej-politiky-zlymi-prostriedkami.

Reagoval na môj blog uverejnený najskôr na Postoji, potom na webe Slovensko-ruskej spoločnosti. Zhoduje sa so mnou o genéze súčasného obnoveného napätia v Európe a vo svete. Začali s tým Spojené štáty rozširovaním NATO na Východ a obkolesovaním Ruska základňami. Potom sa už nezhodujeme.

Vytýka mi vyzdvihnutie Mariána Kotlebu, predsa politika jeho strany obsahuje obskúrne prvky. Rovnako vyzdvihnutie Slovenských brancov, pretože pôsobenie paramilitantných skupín mimo kontroly štátnej moci je riskantné. A najviac víziu boja chlapa proti chlapovi, Slovákov po boku s Rusmi proti cudzincom, najmä Američanom, ktorí prišli na Slovensko v rámci NATO.

Najskôr metodická poznámka

Politická stratégia, hodná toho mena, musí vrcholiť na konci predpokladmi víťazstva. Prípadne aj pri použití mimoriadnych prostriedkov. Najznámejší mimoriadny prostriedok v moderných dejinách Európy je Churchillov výrok z roku 1941, že sa spojí aj s čertom, len, aby porazil Hitlera. Spojil sa so Stalinom a zabezpečil si tak účasť vo víťaznej Trojke na konci vojny.

Michail Gorbačov a ruská inteligencia druhej polovice 80-tych rokov predpokladali, že ak u nich padne komunizmus, Sovietsky zväz a Západ si padnú do náručia a nastane zlatý vek mieru a spolupráce.

V Parížskej charte z novembra 1990, podpísanej európskymi štátmi, USA a Kanadou sa píše: „Éra konfrontácie a rozkolu Európy sa skončila. Vyhlasujeme, že odteraz sa naše vzťahy budú zakladať na vzájomnej úcte a spolupráci.“ Ale USA prijali onedlho prezidentskú smernicu, že budú robiť politiku, aby sa už nenašiel štát alebo zväzok štátov, ktorý by bol schopný konkurovať Spojeným štátom. Začali pripravovať verejnú mienku na rozširovanie NATO.

Žiaľ, zúčastnil sa na tom aj nebohý prezident Václav Havel. Teraz dodatočne sa dozvedáme, že štátom, ktoré chceli vstúpiť do dnešnej Európskej únie, čiže aj nám, dali ako podmienku, aby najskôr vstúpili do NATO. Takúto politiku začali robiť v 90-tych rokoch, keď Rusko bolo v troskách a žiadnym spôsobom ich neohrozovalo. V biblistike sa politika, akú robil Západ voči Rusku, označuje slovom farizejstvo.

Tento štýl politiky pokračuje voči viacerým, najmä bývalým východným štátom, aj nám. Slovenskú armádu transformovali na pomocný zbor Američanov na zahraničných misiách. Nie je schopná brániť Slovensko.

Posledná prijatá koncepcia generálneho štábu budovania armády Model 2015 otvorene hovorí, že priorita budovania armády je jej premena na expedičný zbor. Ale prezident Donald Trump hovorí, že štáty, ktoré neplatia na armádu dosť, čiže aj Slovensko, sa nemôžu spoliehať na pomoc NATO. Kto nás bude potom brániť?

Hovoria nám, že zahraničné základne sa u nás neplánujú. Ale vo Vajnoroch je tzv. integračné centrum NATO a zatiaľ 20 cudzích vojakov. Nechodia síce na tankoch do výcvikového priestoru, ale tým viac sedia pri počítačoch a plánujú prípadné budúce operácie NATO na našom území.

Teraz americká armáda vyhlásila výberové konanie na stavbu „militaryfacility“ na Slovensku. Naše Ministerstvo obrany o ničom nevie. Oni si z nás robia posmech.

Prejdem ku konkrétnostiam

Áno, politika Kotlebovej strany obsahuje obskúrne prvky. Vďaka nim nie je nebezpečná, pretože nenájde dôležitú zahraničnú podporu. Bez dôležitej zahraničnej podpory nemôže ovládnuť Slovensko aj keby mala dvojnásobný počet hlasov. Protestovať a nedovoliť základňu NATO na Slovensku by však vedela. Pýtal som sa v blogu, či vidieť iných ústavných politikov (poslancov a členov vlády), ktorí by to dokázali. Ja takých nevidím. Ak niekto vidí, nech napíše. Inak, Viktor Orbán straší argumentom, že bez jeho až revizionistickej politiky by v Maďarsku vyhral Jobbik. Karol Sidor napísal vo svojich pamätiach, že medzivojnové Maďarsko odôvodňovalo svoju politiku „Všetko naspäť“ argumentom, že bez nej by v Maďarsku vyhrali komunisti. Diskusia, ktorú môj blog vyvolal, svedčí, že ako strašidlo je Kotleba celkom vyhovujúci.

Slovenskí branci. Najskôr malá lekcia zo slovenských dejín. Tak sa stalo, že Slovensko vždy bránili dobrovoľníci, pretože štátna armáda buď nebola, zlyhala, alebo mala zlé politické vedenie. V revolúcii 1848/49 Štúr, presnejšie Hurban, zorganizoval dobrovoľníkov na obranu slovenských politických cieľov. Vojensky úplne zlyhali. V Košútovej maďarskej armáde bojovalo viac Slovákov než v Hurbanovej, ale do dejín vošli hurbanovci. V Československých légiách bojovali prebehnuvší frontoví vojaci Česi a Slováci a légie boli vojensky vynikajúce. V „malej vojne“ v marci 1939 bojovali zvyšky československej armády a Hlinkova garda, pretože nový štát ešte nemal armádu. Ako-tak zastavili maďarskú armádu. V Povstaní bojovali zvyšky slovenskej armády a partizáni. Najmä partizáni boli vojensky sklamaním (viď Husák: Svedectvo o SNP), ale politicky poslúžili. Ako píšem vyššie, súčasná slovenská armáda je nebojaschopná na obranu Slovenska. Keď sa v tejto situácii nájdu mladí muži, ktorí cez víkendy cvičia v lese, veď je to záslužné. Nie je ich ani prápor. Súčasná slovenská armáda má menej ako 13 tisíc mužov, čiže bojaschopných môže byť okolo 8 tisíc. To nestačí ani na obranu Bratislavy.

Slovenskí branci majú na svojom webe, že nepodliehajú ani Washingtonu, ani Moskve, ani Bruselu, len Bratislave. Trochu naivné, ale poľní vojaci nie sú na riešenie politických otázok. Spoločenský dopyt na vznik brancov vznikol slabosťou armády. Prečo štát už dávno nevytvoril zákonný rámec pre chlapcov ako sú Slovenskí branci?

V slovenských horách s Rusmi proti Američanom. Azda sa zhodneme, že základne NATO na Slovensku slúžia nátlaku – prípadne až vojne, prípadne až vojne – proti Rusku. Američania by možno tvrdili, že proti raketám z Iránu. Kto na Slovensku by chcel bojovať vo vojne proti Rusku? Pripomínam, že nie tak dávno tisícky Bratislavčanov na Slavíne vypískali prezidenta Kisku, ale aplaudovali ruskému ministrovi Lavrovovi.

A teraz si predstavme dilemu, že Američania sú už tu, ťahajú nás alebo už zatiahli do vojny proti Rusku. Vyhnúť sa účasti môžeme len tak, že dostaneme zo Slovenska (vyženieme) Američanov. Vychádza mi, že by sa to dalo len s pomocou Rusov. Ak by to urobila vláda politicky, bolo by to lepšie, ale zatiaľ vie len ustupovať. Je tento náčrt možnej budúcej situácie realistický? Vie niekto ponúknuť iné riešenie? Opakujem, politickú neutralizáciu Američanov opatreniami vlády považujem za lepšie riešenie.

Politická stratégia musí vyústiť do predpokladov svojho víťazstva. Ponúkol som predpoklady víťazstva ako ich vidím. Vie niekto ponúknuť iné predpoklady víťazstva? Ale víťazstva. Čakám.

Ján Čarnogurský