Môj profil 
Predplatné
„Proces integrácie detí s telesným postihnutím sa začal v školskom roku 1990/1991, boli spolu so školou na Mokrohájskej ulici v Bratislave medzi prvými. Počas prvého roku sme prijali päť vozíčkarov a postupne sa ich počet zvyšoval. V školskom roku 2003/2004 sa k zdravotne postihnutým žiakom pridali žiaci s rôznymi poruchami učenia, správania a s narušenou komunikačnou schopnosťou. O čosi neskôr, v roku 2006, sme začali prijímať a venovať sa aj intelektovo nadaným žiakom, ktorí sú začlenení v bežných triedach,“ hovorí riaditeľka školy Helena Babušíková.
Ako skonštatovala, čas ukázal, že si škola smery integrácie vybrala správane. Aj keď počet telesne postihnutých žiakov mierne klesol, deti s poruchami učenia a správania každý rok pribúdajú. „Pokiaľ sa dá, tak sa im venujeme, aby sa nemuseli posielať na špeciálne školy. Momentálne máme vyše 100 detí, ktoré sú integrované. Deti s telesným hendikepom sú zlaté a vychované, pretože tam rozumová stránka funguje normálne. Pri žiakoch s diagnózou ADHD a s narušeným správaním, je to zložitejšie. My si uvedomujeme, že oni za to nemôžu, ak reagujú podráždene a nevyvážene. Je to veľmi ťažká práca, ale teší ma, že keď s takým dieťaťom pracujeme a spolupracuje aj rodina, tak ten deviatak odchádza úplne vymenený. Naučí sa zvládať aj vyhrotené a krízové situácie, aj keď predtým bolo dieťa agresívne a výbušné. Na takéto výsledky ale musíme čakať veľmi dlho, často je to práca na celých deväť rokov,“ vysvetľuje Babušíková.
Prácu s deťmi, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť, uľahčuje kvalitné vybavenie a odborný personál. Na škole sú vybudované rehabilitačné miestnosti a zariadenia aj s vírivou vaňou. Deťom pomáhajú dve opatrovateľky i rehabilitačná sestra, ktorá je schopná zabezpečiť masáž a taký celkový uvoľňovací proces. Starostlivosť pre žiakov s rôznymi poruchami správania a učenia zabezpečuje aj päť špeciálnych pedagógov a deväť asistentov učiteľa. „Oni sú pri nich na vyučovacích hodinách, sprevádzajú ich, môžu sa im individuálne venovať. Všetci naši pedagogickí asistenti majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré ani nie je potrebné, ale pretože si môžeme vyberať, tak beriem takých, ktorí majú úplne najkvalitnejšiu prípravu,“ hovorí Babušíková.
Celá prevádzka školy je teda prispôsobená integrácii detí so špeciálnymi potrebami. Je bezbariérová a na jednotlivých poschodiach sú zdvíhacie plošiny. Telesne postihnuté deti majú zvlášť vybudované svoje sociálne zariadenia, svoj denný stacionár i herňu, kde sa ráno, cez prestávky i po vyučovaní zhromažďujú. „Vďaka takémuto vybaveniu integrácia nijako neobmedzuje chod školy. Naopak, dá sa povedať, že ho skôr obohacuje, pretože naši žiaci sú k sebe tolerantnejší, dokážu stmeliť kolektív a učia sa napríklad aj správne reagovať, ak má ich spolužiak s poruchou správania výbuch zlosti, alebo nejaký iný problém,“ dodáva Babušíková.
.jpg)
