Praha 5. apríla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)
Kolektív autorov z Inštitútu Václava Klausa zverejnil informácie o ekonomickej kríze, ktorej predpoklady boli aj pred pandémiou koronavírusu, ktorá sa kvôli karanténnych opatreniam začala vyvíjať ešte rýchlejšie. Čo bude s firmami po skončení epidémie? Ako môže štát podporiť podnikateľov? Svoje predpovede odborníci uverejnili v článku na webe think–tanku
Podľa autorov textu pandémia choroby Covid–19 nezastihla Česko v neutrálnej chvíli, spomaľovanie ekonomiky bolo zrejmé už predtým.
“Patríme medzi tých ekonómov, ktorí aj pred koronavírusom nevideli pre rok 2020 veľkú šancu pozitívneho ekonomického rastu. Všetko nasvedčovalo tomu, že by sa naša ekonomika dostala k zastaveniu rastu aj bez dnešnej pandémie,” uvádza sa na stránkach Klausovho inštitútu.
Pandémiu koronavírusovej infekcie označujú autori za učebnicový prípad nesporného exogénneho šoku. A tento šok zaútočí na ekonomiku ako zo strany ponuky, tak zo strany dopytu.
Ako ovplyvní ponuku? Experti z inštitútu predpovedajú výrazné narušenie dodávateľsko–odberateľských vzťahov, výpadky zahraničného obchodu, úbytok pracovnej sily zo zahraničia, zabrzdenie cezhraničných kontaktov všetkého druhu, kolaps jednotlivých firiem, prudké pohyby cien, menových kurzov i kurzov akcií, úplné zmätenie odhadov budúceho vývoja.
Ďalej opisujú, čo nás čaká zo strany dopytu.
“Na strane dopytu to bude obria neistota, keynesovská preferencia likvidity, nie odvážne investovania, bude to opatrné pripravovanie si finančných prostriedkov na horšie časy, nie výrazné míňanie, bude to odkladanie spotreby a investícií atď.,“ odhaduje inštitút.
Podľa názoru inštitútu zaniknú počas krízy slabé a choré firmy a nebude ich škoda. Tie by sa vraj vláda nemala snažiť zachraňovať. Príde sa na to, ktoré firmy sú slabé a choré, ktoré firmy len prežívali a ktoré ekonomické aktivity už mali opustiť.
“Ich zánik nebude škoda a bolo by tragickou chybou aktivistickej vlády, keby sa jej záchranné opatrenia sústreďovali na tieto neperspektívne prípady,“ píše sa v článku.
Autori textu si nie sú istí, kto bude tieto opatrenia zavádzať – “bude to niekto, kto súkromné podnikanie považuje za predpoklad slobodnej spoločnosti a chce mu maximálne pomôcť alebo to bude niekto, kto súkromné podnikanie iba toleruje?“
“Naša ľavicová časť politického spektra, ale aj Piráti a nejasné ANO v tom nie sú úplne jednoznačné,“ varuje Klausov inštitút.
Inštitút tiež kritizuje “údajne pravicovú opozíciu“, že vládu tlačí, aby bola štedrejšia a rozhadzovačnejšia.
“Faloš tohto populizmu snáď verejnosť odhalí. Úlohou vládnej pomoci nesmie byť snaha pokryť všetkým všetky straty, zabrániť akýmkoľvek racionálnym štrukturálnym zmenám a zabezpečiť pokračovanie predkrízového stavu,” píšu autori.
A na záver autori z Klausovho inštitútu uviedli, že vláda “pre stromy nevidí les“ a v stave núdze rieši skôr mikroveci. Je preto ich povinnosťou vládu varovať, že prepad ekonomiky bude horší, ako sú vládne očakávania.
“Trápi nás aj to, že všetky opatrenia, ktoré sú navrhované a, ktoré majú pomôcť našej ekonomike postihnutej koronavírusom, sú nesené v duchu prerozdeľovania mánie. Tým je zásadne pokrivovaná iniciatíva ľudí a ich motivácie. Najlepšie by všetkému pomohol voľný, slobodný a minimálne regulovaný trh,” oznámil Inštitút Václava Klausa.