V úvode sa k čitateľom prihovára súčasný starosta obce Slavomír Paulen vyjadruje svoju radosť, z toho, že práve teraz, keď si obec pripomína 710. výročie od prvej písomnej zmienky, táto publikácia sa dostáva do rúk verejnosti. Kniha je rozdelená na časti:

• Borinka od najstarších čias do konca stredoveku,
• Borinka v rokoch 1526 – 179,
• Borinka v 19. storočí a na začiatku 20. storočia,
• Borinka v rokoch 1918 – 1945,
• K cirkevným dejinám obce,
• K hospodárskym dejinám obce,
• Premeny Borinky od roku 1945 po súčasnosť,
• Osobnosti Obce a Slovo na Záver.

Osídlenie územiam na ktorom sa nachádza obec Borinka historici predpokladajú v 9. storočí. Najstaršou nehnuteľnosťou sú ruiny Dračieho hrádku pravdepodobne z 13. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1314, kedy je spomínaná obec pod menom Pelzstan a predpokladá sa, že vznikla na prelome 13. a 14. storočia a súvisí so vznikom hradu Pajštún, ktorý sa nad obcou nachádza. Od roku 1390 vlastnil Pajštúnske panstvo rod grófov zo sv. Jura a Pezinka, ktorým ho daroval Žigmund Luxemburský. V roku 1543 ho Ferdinand I. daroval do zálohy hlavnému hornouhorskému panovníkovi Gašparovi Serédymu. Po jeho smrti v roku 1550 získal tieto majetky rakúsky šľachtický rod Salm a tomu ich vyplatil 1592 Mikuláš Palffy a s týmto rodom zostali späté až do 2. polovice 19. storočia. V polovici 19. storočia žilo v obci 698 obyvateľov v 98 domoch. Živili sa poľnohospodárstvom, prácou v okolitých lesoch, pálením vápna a uhlia, výrobou medeného riadu, v lokalite Medené Hámre a pletením metiel. V obci boli mlyny, píla, pracháreň, papiereň a tehelňa. V roku 1890 mala obec 784 obyvateľov a v roku 1910 938 v 114 domoch, všetci boli katolíci. Z roku 1389 je správa o farnosti v Borinke, ktorá neskôr zanikla a obnovená bola v roku 1938 vďaka rodákovi z Borinky Michalovi Bubničovi rožňavskému biskupovi. V obci stál kostol sv. Prokopa, na jeho základoch bol postavený v roku 1633 nový, renovovaný v roku 1714 a na jeho mieste v roku 1864 postavili súčasný kostol Božského Srdca. V rokoch 1938 – 1950 bol v obci kláštor rehole tešiteľov, ktorí spravovali aj tamojšiu farnosť. Kniha zachytáva Hospodárske dejiny, dejiny školstva, hasičov, včelárov, športové aktivity, politický i spoločenský život v obci. K významným osobnostiam patrí rožňavský biskup Michal Bubnič /1877 – 1945/, ktorý je v kaplnke pri kostole, ktorú dal vybudovať aj pochovaný.

Obec pod hradom Pajštún mala viaceré názvy. Paulstein, Borostyankô, Paistun, Pozsonyborostakyanko, Stupavský podzámek, Pajštún a od roku 1948 Borinka. Obec prežívala slávne i menej slávne obdobia, jej zlatým vekom bolo 18. storočie, žije aj v súčasnosti, napriek tomu, že v určitom období bola určená ako zániková určená na dožitie.

Vďaka patrí všetkým, ktorí sa na vzniku publikácie o obci Borinka podieľali a darovali ju obyvateľom, rodákom i návštevníkom a všetkým záujemcom o históriu.