Rijád 16. novembra 2017 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-Vahid Salemi)
Napätie medzi Saudskou Arábiou a regionálnym nepriateľom Iránom je ešte vyššie ako zvyčajne, pričom Rijád sa zameral na spojenca Teheránu Hizballáh. Ak nastane skutočný vojenský konflikt medzi týmito dvoma silnými hráčmi, kto by mal väčšiu šancu na víťazstvo?
Regionálna konfrontácia medzi oboma národmi geograficky rozdelených úzkym Perzským zálivom je hlboko zakorenená v náboženskej, politickej a hospodárskej súťaži. Saudská Arábia a Irán nasledujú dve odlišné vetvy islamu s dlhou históriou násilia. Súťažia na súčasnom problémovom trhu s energiou, pričom Teherán nedávno stratil značný podiel kvôli americkým sankciám. Angažujú sa v menších sporoch, často násilne, na miestach ako Bahrajn, Jemen a Libanon.
Nedávne ďalšie vzplanutie spôsobilo to, že saudský korunný princ Mohammed bin Salman, ktorý je považovaný za de facto vládcu krajiny, posilňuje moc prostredníctvom takzvaných protikorupčných operácií proti svojim súperom a zvyšovaním vplyvu islamu v Saudskej Arábii. Takisto je známy mohutným utrácaním a masívnymi investíciami do rôznych futuristických projektov.
Saudský domáci zápas môže vyplynúť zo série zlyhaní zahraničnej politiky. Vojenský zásah Rijádu v Jemene, ktorý sa začal veľkou fanfárou v roku 2015, aby sa postavil proti iránskym revolucionárom, sa stal fiaskom. Kráľovský princ bol jednou z kľúčových postáv, ktoré zapríčinili veľkú humanitárnu katastrofu, bez vojenského víťazstva.
Tohtoročný spor s Katarom a hospodárska blokáda malého arabského kráľovstva nepriniesli rýchle ústupky Dauhy. Skôr prinútil Katar k bližšej spolupráci s Iránom, ktorý ponúkol logistickú pomoc, a Tureckom, krajinou, ktorá chce presadiť svoj vlastný cieľ v regióne.
V Sýrii sa islamistickým militantným skupinám, ktoré uprednostňuje Saudská Arábia, nepodarilo zdolať vládu v Damasku. Tú podporujú ruské vzdušné sily a takisto šíitske milície s iránskymi vojenskými inštruktormi. V konflikte evidentne dominuje sýrska armáda.
Teraz sa zdá, že Rijád sa snaží riešiť problémy s Iránom v Libanone. Národ rozdelený podľa sektárskych línií po 15-ročnej občianskej vojne, ktorá si vyžiadala 120-tisíc životov. Jedným z hlavných okamihov vojny bol vznik hizballáhu, šiitského militantného hnutia, ktoré je v súčasnosti jednou z najsilnejších síl v Libanone a súčasťou vlády, ktorá vznikla na základe dohody o rozdelení moci v roku 2016.
Tento mesiac vyhnaný libanonský sunnitský vodca, premiér Saad Hariri, oznámil z Rijádu a nepriamou hrozbou katarskej blokády v Saudskej Arábii je miešanie starých duchov libanonskej občianskej vojny. Hizballáh je presvedčený, že Saudská Arábia drží Haririho a že jeho činy predstavujú vyhlásenie vojny, zatiaľ čo saudská vláda údajne hľadá podporu od Izraela v konfrontácii s Iránom.
Alarmujúce čísla
Predpovedanie výsledku potenciálnej vojny založenej na štatistikách je zbytočné. Napríklad izraelský konflikt s Hizballáhom v roku 2006 skončil remízou napriek tomu, že IDF bolo oveľa lepšie financované a vybavené. Čísla však dávajú predstavu o tom, čo môže Teherán a Rijád priniesť v prípade eskalácie napätia.
Webová stránka Global Firepower Index, ktorá sleduje relatívnu silu národných vojenských jednotiek, veľmi detailne hodnotí oba štáty. Saudská Arábia sa odhaduje na 24. najväčší národ na svete v porovnaní s Iránom (21. miesto).
Irán je trikrát viac ľudnatý ako Saudská Arábia a je schopný postaviť viac ako 39 miliónov vojakov v porovnaní so 14 miliónmi Saudskej Arábie. Jeho celkový vojenský personál sa odhaduje na 934 000, čo je 3,6-krát väčší ako jeho súper.
Pokiaľ ide o vojenský rozpočet, situácia je opačná. Teherán každoročne vynakladá na obranu 6,3 miliardy dolárov, zatiaľ čo rozpočet Rijádu je 56 miliárd dolárov. Táto priepasť sa môže javiť ako veľmi pôsobivá, kým nezoberiete do úvahy, že Saudská Arábia získava väčšinu svojich zbraní zo Spojených štátov za výhodné ceny, zatiaľ čo Irán sa pýši najmä domácou výrobou. Jeho úspechy v oblastiach, ako je napríklad raketový pohon, sú zjavné.
Internetová stránka odhaduje, že iránsky obranný rozpočet je upravený o kúpnu silu vo výške 1,459 bilióna dolárov, v porovnaní so Saudskou Arábiou vo výške 1,731 bilióna dolárov.
Pokiaľ ide o samotnú výzbroj, Saudi porazili Irán v počte stíhacích lietadiel a bombardérov (177 a 245 oproti 137 a 137). Niektoré z iránskych lietadiel sú zastarané americké modely, ktoré zostali z čias Šahu, podobne ako F-4 Phantom II, zatiaľ čo iné sú sovietskymi a čínskymi lietadlami dodávanými od konca 80. rokov do začiatku 90. rokov. Kráľovské saudské letectvo je plné moderných amerických a európskych modelov. V prípade vojny Teherán dúfa, že ich zostrelí pomocou rakiet typu “zem-vzduch”, ktoré už niekoľko rokov vyvíjajú.
Námorná sila dvoch národov pravdepodobne zvýhodňuje Irán. Rozsiahly rozdiel v počte lodí (398 oproti 55) je spôsobený hlavne iránskou flotilou 230 hliadkových lodí, ale Iránci sa tiež môžu pochváliť niečím, čo Arabi nemajú: a to sú ponorky. Irán ich má 33. Ak sa prípadného konfliktu nezúčastní USA, môže Irán prinajmenšom zablokovať všetky saudské lode v Perzskom zálive.
Pokiaľ ide o veľké pozemné bitky, Irán zaostáva za Saudskou Arábiou z hľadiska bojových vozidiel pechoty, ale porazí ju v sile tankových jednotiek a značne prevyšuje i počet delostrelectva. Ale opäť schopnosť Iránu využiť túto výhodu bude závisieť od toho, či ubráni oblohu.