„Bola to situácia, pri ktorej vám nepomôžu ani tri tlačovky denne. Pozornosť verejnosti nebola sústredená na politické strany, ale na to, čo sa deje v uliciach. A tie tlačovky neboli veľmi dobre robené, pamätáme si, ako pani Ďuriš Nicholsonová vzniesla obvinenia na pani ministerku Matečnú a potom sa nepotvrdili. Koniec–koncov, na samotné protesty, ktoré organizovali tieto strany, prišlo minimum ľudí v porovnaní s protestmi Za slušné Slovensko,“ povedal v diskusii na Tablet.tv publicista Juraj Hrabko.

„Aj výmena vlády sa hodnotí vo všeobecnosti ako úspech ulice, hoci podľa mňa to bol aj úspech tlaku Mosta–Híd,“ dodal na margo stagnácie SaS a OĽaNO. Najsilnejšia vládna strana Smer-SD podľa tohto prieskumu stratila v porovnaní s februárom štyri percentá. Potvrdili sa tým výsledky, ktoré agentúra Focus nemerala priamo v čase eskalácie protestov na uliciach. Podľa Hrabka sa nedá vylúčiť ďalší pokles Smeru až pod psychologickú 20-percentnú hranicu.

Z dlhodobého hľadiska to podľa neho neznamená, že Smer nemá šancu tento vývoj otočiť, dvojnásobná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej a následné protesty však zanechajú trvalú stopu. „Nevylučujem ani zastabilizovanie preferencií Smeru, prípadne nárast, ale Smer už nikdy nebude takým politickým hegemónom, akým bol v minulosti,“ povedal Hrabko.

Do prieskumu sa s približne trojpercentnou podporou dostali aj dve nové strany, Progresívne Slovensko Ivana Štefunka a SPOLU Miroslava Beblavého a nárast na viac ako osem percent zaznamenalo KDH. Podľa Hrabka to môže súvisieť aj s tým, že na straníckom sneme v boji o post predsedu uspel opäť Alojz Hlina.

V aprílovom prieskume dôveryhodnosti politikov agentúry AKO skončil na prvom mieste prezident Andrej Kiska s podporou 67 percent respondentov. Druhým najdôveryhodnejším politikom sa stal premiér Peter Pellegrini zo Smeru-SD (41 percent), na delenej tretej priečke sú Béla Bugár z Mosta-Híd a Richard Sulík zo SaS (obaja 37 percent).

Na štvrtom mieste skončil predseda parlamentu zo SNS Andrej Danko (35 percent), piatom Boris Kollár zo Sme rodina (34 percent), šiestom Igor Matovič z OĽaNO (32 percent) a siedmom Alojz Hlina z KDH (28 percent). Až ôsme miesto obsadil expremiér Robert Fico zo Smeru-SD (24 percent). Deviate miesto v dôveryhodnosti obsadil Marian Kotleba z ĽSNS (21 percent).

„Vyzerá to, že sme nepoučiteľní a myslíme si, že kto má funkciu, má aj rozum. Ukazuje sa, že Andrej Kiska má stále veľkú dôveru občanov, čo je pre mňa trochu zarážajúce,“ reagoval Hrabko. „A čo sa týka Bélu Bugára, pozrite sa, čo sa na neho navalilo aj v poslednej dobe a je tretí najdôveryhodnejší. V rámci širšieho spektra obyvateľstva dôveryhodnosť stále má a má ju možno aj preto, ako sa mu podarilo túto krízu vyriešiť. A treba spomenúť aj Richarda Sulíka, ktorý nie je veľmi obľúbený medzi novinármi aj politológmi. Ale je spolu s Bélom Bugárom tretí najdôveryhodnejší a jeho strana druhá v prieskumoch,“ dodal.

V relácii sa Hrabko vyjadril aj k nečakanému úmrtiu bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) a bezprostrednej reakcii Igora Matoviča (OĽaNO) na sociálnych sieťach, ktorý ho aj v deň smrti spájal s mafiou.

„Každý si píšeme vlastné meno. Ide o vyjadrenie Igora Matoviča, ja by som také nikdy nedal. Ide podľa mňa o nekultúrnosť až neokrôchanosť. Na druhej strane, Robert Fico nemal oveľa lepšie vyhlásenia ako Igor Matovič, keď obvinil niektorých ľudí zo smrti Pavla Pašku,“ reagoval Hrabko. Osobne nepovažoval Pavla Pašku na poste predsedu parlamentu za „nijakú veľkú politickú hviezdu“ a vyčíta mu viacero pochybení. „Ja sa držím porekadla, že o mŕtvych sa má hovoriť len dobre alebo mlčať. Ale môžem hodnotiť nie jeho osobu, ale politickú činnosť,“ povedal Hrabko.

Krátko reagoval aj na kongres strany SaS, ktorý konštatoval pripravenosť prevziať vládnu zodpovednosť. „Nepoznám stranu, ktorá by o sebe nepovedala to isté. Je to prirodzené. Sú to deklaratórne veci. A SaS už bola súčasťou vlády. Nehodnotím to veľmi pozitívne, lebo SaS povalila vlastnú vládu a umožnila nástup Smeru-SD Roberta Fica,“ povedal Hrabko.

SaS avizovala na jeseň vlastnú tieňovú vládu. „Načo sa robila opozičná zmluva medzi SaS a OĽaNO, keď sa nedokážu dohodnúť ani na spoločnej tieňovej vláde? Nakoniec tu budeme mať viac tieňových vlád ako opozičných strán,“ reagoval Hrabko.