Tvrdí, že otázky, ktoré poslanci v prípade prvej voľby na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR uchádzačom o miesta ústavných sudcov dávali, mali niekedy ďaleko od samotnej problematiky ústavného súdnictva. „Naozaj nie všetky otázky pre každého kandidáta boli férové. Boli tam aj nevkusné otázky a otázky, ktoré nesúviseli s Ústavným súdom. Mohli byť znechutení celým tým procesom a odmietli ním ešte raz prejsť,“ poznamenal Hrabko.

Jedným z dôvodov, prečo grilovanie nominantov v prvej voľbe bolo menej v odbornej a viac v politickej rovine, bola podľa Hrabka účasť predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý už v druhej voľbe nakandiduje. „Samozrejme, primárne tam hral úlohu kandidát Robert Fico, preto sa tomu venovala taká veľká pozornosť. To zrejme v tejto druhej voľbe už tak nebude,“ povedal.

„Tridsať kandidátov je dosť na to, aby parlament mohol vybrať aj všetkých 18 mien. Či to tak aj bude, neviem. Odhadujem, že všetkých 18 kandidátov zvolených nebude, v kuloároch sa šíria reči, podľa ktorých stačí, ak bude sfunkčnené plénum Ústavného súdu,“ dodal Hrabko.

Na otázku, či má zmysel odkladať voľbu časti kandidátov až na volebné obdobie nadchádzajúceho prezidenta, ak favoritka prieskumov Zuzana Čaputová neskrýva politickú blízkosť k aktuálnemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi, Hrabko odpovedal, že dôvody môžu byť aj osobné.

„Po prvé, vôbec nie je isté, že Zuzana Čaputová bude prezidentkou. Má na to všetky predpoklady, ale nálady spoločnosti sa môžu aj zmeniť. Skôr tu ide o akúsi politickú vendetu zo strany Roberta Fica prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Jeho vyjadrenie a vyjadrenie strany Smer-SD, že súčasný prezident by nemal vymenovať ústavných sudcov, stále platí,“ povedal Hrabko.

„Je to už osobné. Aj preto je možné, že parlament zvolí iba šiestich kandidátov, aby umožnil sfunkčnenie Ústavného súdu. A potom sa počká na nového prezidenta, či sa s ním dajú uzavrieť nejaké politické dohody okolo ďalších sudcov Ústavného súdu,“ podčiarkol Hrabko.

Ak parlament zvolí prezidentovi Kiskovi napokon len šiestich kandidátov na ústavných sudcov, bude mať podľa Hrabka tri možnosti. Prikloniť sa k ustanoveniu ústavy, podľa ktorého má z dvoch zvolených kandidátov vymenovať jedného sudcu. V takom prípade môže zo šiestich kandidátov vymenovať troch sudcov alebo nevymenovať žiadneho a nechať na nasledujúcom prezidentovi, aby mohol vyberať z celej skupiny 18 kandidátov.

Hrabko si však myslí, že prezident má podľa ústavy povinnosť dbať aj na funkčnosť Ústavného súdu. Ak by sa priklonil k tomuto článku, podľa Hrabka by mohol vymenovať aj všetkých šiestich zvolených kandidátov. „Pracuje jeden senát namiesto štyroch, tým je povedané všetko. Šéfkou zo zákona je Jana Baricová, Andrej Kiska nevymenoval ani predsedu, ani podpredsedu súdu,“ uviedol Hrabko. „Otázka je, čo urobí prezident, keď dostane na stôl šiestich kandidátov. Ktorý z ústavných článkov uprednostní,“ dodal.

Čo sa týka otázky, či bude voľba tajná alebo verejná, podľa Hrabka stále platí vyhlásenie predsedu Mosta-Híd. „Béla Bugár povedal, že ak príde k dohode vládnej koalície na jednotlivých kandidátoch, môže byť voľba tajná. Inak pôjde zrejme opäť o verejnú voľbu,“ poznamenal.

V diskusii sa vyjadril aj k slovnej prestrelke medzi prezidentom Andrejom Kiskom, premiérom Petrom Pellegrinim a prezidentskými kandidátmi Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. Čaputová, ktorú v kandidatúre podporuje Andrej Kiska, v diskusii nevylúčila, že by mu v budúcnosti ako prezidentka mohla udeliť milosť, ak by bol odsúdený za daňové trestné činy. Urobila by to v prípade, že by proces považovala za spolitizovaný.

Šefčovič reagoval, že on by ako prezident politikovi nikdy milosť neudelil, a spochybnil férovosť súťaže o post hlavy štátu.

V tejto fáze reagoval aj prezident Kiska, ktorý odmietol, že by v budúcnosti chcel žiadať o milosť, a slovne zaútočil na Šefčoviča. Pre zmenu Kisku za jeho vyjadrenia proti Šefčovičovi kritizoval premiér.

„Ak to analyzujeme, vidíme, že chyby urobili všetky strany,“ reagoval Hrabko. „V tej debate sa ukázala politická neskúsenosť Zuzany Čaputovej, lebo to je ‚kebystická’ otázka, ktorá by nemala ani odznieť. Na trestné stíhanie Andreja Kisku vôbec nemusí prísť,“ upozornil Hrabko.

Na druhej strane, Šefčovič nereagoval okamžite, ale až po niekoľkých hodinách na tlačovej konferencii. „Ak sa Šefčovičovi nepáčila replika Čaputovej, mal reagovať okamžite. Podľa mňa si jeho volebný štáb povedal, že z toho skúsi získať politické body,“ odhadol Hrabko.

Dodal, že osobne nevidí nič zlé ani na tom, ak prezident Kiska vyjadruje Čaputovej podporu, napokon Šefčoviča sa zasa zastáva Pellegrini.

Opozičné hnutie OĽaNO chce hĺbkové referendum. Obsahovať má 17 otázok týkajúcich sa problémov, ktoré podľa hnutia trápia občanov. O konečnej podobe otázok chcú diskutovať s verejnosťou.

Zatiaľ poslanecký klub odhlasoval, že sa chcú v referende pýtať ľudí na to, či súhlasia so zavedením hmotnej zodpovednosti politikov, na deň dovolenky za účasť na voľbách, príspevok od štvrtého mesiaca tehotenstva pre pracujúce a študujúce matky, miesto v materskej škole pre každé dieťa, odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, zrušenie doplatku na lieky, bezplatné objednávanie pacientov či zákaz hazardných hier a automatov. Obyčajní by tiež chceli prostredníctvom referenda zmeniť volebný systém tak, aby si každý okres mohol zvoliť svojho poslanca do Národnej rady SR.

„Nejdem sa ani zamýšľať, prečo sú tieto otázky kladené. Ak som správne pochopil Igora Matoviča, ešte nie sú definitívne, je to len jednomyseľné rozhodnutie poslaneckého klubu. A že ľudia môžu písať, niektoré otázky sa môžu pridať a iné vyškrtnúť. Jednoducho ešte ani sám nevie, čo chce, okrem toho, že chce referendum,“ poznamenal Hrabko s tým, že za touto iniciatívou on osobne cíti politiku a prípravu na kampaň do parlamentných volieb.

„Je mýtus, že sa ušetrí veľa peňazí, ak bude referendum spolu s voľbami, a, ako sa ukázalo, stopercentne to nezaručuje ani vyššiu volebnú účasť. A hlavne nie je jasné, čo s tými výsledkami referenda treba urobiť,“ dodal. „Pamätám si predposledné referendum, s ktorým išiel do volieb Richard Sulík, to isté teraz kopíruje Igor Matovič, tam bolo štyri alebo päť otázok, ktoré boli naformulované tak, či ľudia v referende súhlasia s tým, že parlament prijme taký a taký zákon. Čiže ľudia v referende nerozhodnú, tú moc zverujú parlamentu, kde však poslanci hlasujú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nie sú prinútení vôľu ľudu splniť,“ uzavrel Hrabko.