Praha 13. júna 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)
Sociológ Petr Hampl sa zaoberá skutočnými dôvodmi protestov proti policajnému násiliu a rasizmu, ktoré prebehli na českej pôde. Je presvedčený, že v prípade mladých Američanov ide o snahu preukázať svoju politickú či ideologickú pozíciu, ktorá bude privítaná ich budúcimi zamestnávateľmi. Podľa Hampla možno totiž hovoriť o tzv. kádrovaní
Protestovanie proti americkému policajnému násiliu v Českej republike sa zdá byť nezmyselným, myslí si český sociológ Petr Hampl. Avšak, k tomuto záveru môžeme dospieť len na prvý pohľad. Pripúšťa totiž, že účasť amerických občanov v týchto demonštráciách môže byť odôvodnená pragmatickým zámerom. Tí mladí Američania, ktorí momentálne žijú v Prahe, sa môžu v budúcnosti vrátiť do svojej vlasti, kde potrebujú zohnať dôstojné a dobre platené miesto, ako je napríklad pozícia manažéra či úradníka. Môže sa tiež jednať o prácu v českej pobočke nejakej americkej korporácie.
Vzhľadom na to, že uchádzačov na takéto miesta je vždy dosť, rozhodujúcim faktorom sa môže stať aj občianska pozícia kandidáta. Podľa Hampla je ťažké si predstaviť, že by nejaká americká firma či nadnárodná korporácia v terajších podmienkach bola ochotná zamestnať potenciálneho rasistu. Nejaké potvrdenie občianskej aktivity uchádzača zjavne prispeje k tomu, že tieto obavy budú rozptýlené.
“… Keď všetci demonštrovali proti rasizmu, vy na žiadnom obrázku nie ste. Na vašom profile na sociálnej sieti nie je ani zmienka. To je trochu podozrivé. A uchádzačov je toľko. Ostatní sa vzorne zúčastnili a majú svoje obrázky vystavené. Tak prečo by mal podnik riskovať potenciálneho rasistu? Je teda jednoduchšie na ten Staromák dôjsť a hrať sa chvíľu na húsenicu,” píše Hampl vo svojom komentári pre První Zprávy.
Podľa slov českého sociológa sa tento postup zjavne podobá kádrovaniu z doby komunistického režimu v Československu. Rovnako ako vtedy, musíme teraz preukazovať svoju dôveryhodnosť prostredníctvom demonštrácií správneho správania a emócií. Týka sa to napríklad demonštrácii náležitých postojov voči výrokom amerického prezidenta Donalda Trumpa či Grety Thunbergovej.
Útoky proti Churchillovi
Vlna demonštrácií proti rasizmu po Spojených štátoch zasiahla aj Európu. Rovnako ako v Amerike, tak aj na starom kontinente protesty spôsobené smrťou Afroameričana George Floyda sprevádzajú útoky na pomníky.
V Londýne 6. júna, teda v deň výročia vylodenia v Normandii, časť demonštrantov počmáral sochu Winstona Churchilla a jeden z nich sa na ňu údajne dokonca vymočil. V Bristole zase skončila vo vode socha filantropa Edwarda Colstona, ktorý zbohatol na obchode s otrokmi. V Prahe došlo k útoku proti soche Churchilla na Žižkove, a to vo štvrtok 11. júna.
Niekdajší britský premiér je známy tým, že zastával rasistické názory. V roku 1943 v čase hladomoru odoprel dodávky Indii, ktorá bola súčasťou britského impéria, čo viedlo k smrti viac ako dvoch miliónov ľudí.
20.6°C
Utorok 
Streda 
Piatok 
Utorok 
.jpg)
.jpg)
