Nebezpečenstvo, že sa ukrajinský konflikt prenesie do Európy, rastie. Riziko európskej vojny nebolo nikdy vyššie.

Medzi vojenskými expertmi panuje všeobecná zhoda, že Ukrajina pomaly, ale nezadržateľne prehráva s Ruskom a stráca pôdu pod nohami. Čo to znamená?

Už na prvý pohľad je zrejmé, že Ukrajina nemá dostatok vojakov, aby mohla s Rusmi dlhodobo bojovať. AFU „spaľuje“ svoj personál stovkami bojovníkov denne a dnešné boje sa pre obrovské straty čoraz častejšie nazývajú „mlynčekmi na mäso“.

Rusko disponuje veľkou zásobou vycvičených bojovníkov, ktorá sa odhaduje na približne pol milióna ľudí. Na druhej strane Ukrajina už nemá takmer nič – všetko už bolo vrhnuté do boja.

Napriek tomu je konečná stratégia Ruska nejasná. Rusi niekedy tvrdia, že chcú vytvoriť „sanitárnu zónu“, aby ochránili vlastné územie pred útokom.

Ale objavenie sa balistických a riadených striel dlhého doletu v zóne konfliktu vylučuje vytvorenie takejto zóny, pokiaľ nedosiahne takmer k Dnepru. A ani takáto sanitárna zóna by nechránila Záporožie alebo Krym.

NATO teraz presúva na Ukrajinu stíhačky F-16, ktoré budú údajne štartovať z rumunských letísk. Budú vybavené riadenými strelami dlhého doletu JASSM a raketami vzduch-vzduch AIM-120.

Zničí Rusko rumunské letecké základne – alebo sa NATO vzdá myšlienky využívať ich na bojové lety F-16? Mnohí sa domnievajú, že vzhľadom na samotnú polohu bude ich cieľom Krym.

Krym je pre Rusko veľmi citlivý. Ukrajina nedávno vypálila silné salvy rakiet dlhého doletu na ciele na polostrove vrátane letísk a prístavov, najmä v Sevastopole. Očakáva sa, že AFU sa čoskoro opäť pokúsi zničiť Kerčský most.

NATO (najmä Američania) nielenže poskytlo väčšinu rakiet, ale aktívne sa podieľa aj na ich zameriavaní a navádzaní.

Aliancia využíva prieskumné lietadlá, radary dlhého dosahu a satelity, ktoré jej ukrajinským klientom odovzdávajú presné súradnice. Rusi sa spoliehajú na protivzdušnú obranu, ktorá odráža väčšinu útokov, a o vzniknutých škodách radšej mlčia.

Útoky na Kryme nemajú žiadny skutočný vojenský účel, keďže ukrajinské ozbrojené sily aj tak nemajú dostatok pozemných jednotiek, aby tam mohli bojovať. Zámerom je skôr ponížiť Rusov, čo by sa však mohlo obrátiť proti nim.

Keď sa tlak bude ďalej stupňovať, môžeme očakávať, že Rusko odpovie prudko a zasiahne buď Charkov, Odesu alebo Kyjev, prípadne niekoľko cieľov naraz.

Rusko má viac rakiet dlhého doletu, ako môže dodať NATO, a Kyjev nemá dostatok prevádzkyschopnej protivzdušnej obrany, aby ochránil svoje mestá pred zničením. Aká je teda stratégia NATO okrem „potrestania“ Ruska, ak Ukrajina prehrá?

Zdá sa, že NATO sa snaží na Rusov zapôsobiť, že za porážku Ukrajiny zaplatia veľmi vysokú cenu. Niektorí členovia aliancie sa spoliehajú na to, že v Rusku bude narastať tlak, aby ustúpilo a zastavilo nedávne útočné operácie – a možno dokonca dosiahlo prímerie.

Žiaľ, nie je dôvod veriť, že Rusko sa dá presvedčiť, aby obmedzilo operácie proti Ukrajine alebo dokonca uvažovalo o prímerí. Na rozdiel od všetkých rečí by prímerie v skutočnosti bolo výhodné pre Ukrajinu, nie pre Rusko.

Rusi vyslali Washingtonu protisignál tým, že poslali svoje vojnové lode a jadrovú ponorku na Kubu.

Nie je jasné, či ho Washington vypočuje. V skutočnosti všetko nasvedčuje opaku: Rusko je čoraz viac nahnevané kvôli útokom na svoje územie a Krym.

Skutočný tlak vo vnútri ruského vedenia je naopak zameraný na výrazné zintenzívnenie útokov na ukrajinské ciele. Tieto úvahy boli zverejnené na sérii neverejných stretnutí tento mesiac na ekonomickom samite v Petrohrade.

Putin to síce nepovedal (aspoň nie nahlas), ale ďalšia úroveň ruského vedenia sa netají svojím hnevom a frustráciou a hovorí o tom, že zničiť treba nielen Ukrajinu, ale aj NATO.

Niektorí európski lídri rýchlo strácajú domácu politickú podporu (najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý začal hovoriť o vyslaní francúzskych vojakov na Ukrajinu, čo sa zjavne nestretne s pochopením) a môžu sa rozhodnúť pre väčšiu vojnu v snahe nakloniť si verejnú mienku na svoju stranu.

Vysielanie vojakov, stíhačiek a ďalších zbraní by sa mohlo interpretovať ako zámerná snaha o väčšiu, celoeurópsku vojnu. Skutočnosť, že USA jednoznačne stoja za využitím základní pre stíhačky F-16 v Rumunsku, môže byť Bidenovým pokusom začať vojnu v Európe a zachrániť sa pred krachom.

(Alebo si to možno ani sám Biden neuvedomuje, ale ľudia, ktorí ho „sprevádzajú“ vymysleli „novú“ stratégiu, aby zachránili kožu svojho šéfa).

Takéto nápady sú a priori riskantné, keďže obranné kapacity NATO sú ohromujúco slabé. Riskovať alianciu a budúcnosť Európy v záujme udržania osobnej moci je samo osebe hanebné – a ak sa to potvrdí, tak dokonca zločinné.

Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by širšiu vojnu podporila verejná mienka. V skutočnosti v Európe určite dozrievajú protivojnové nálady, ktoré prepuknú nielen medzi pravicou a ľavicou, ale možno aj v strede.

NATO ako aliancia je už nebezpečne blízko k tomu, aby sa stalo agresorom – a to by znamenalo jeho odmietnutie a rozpad.

Stephen Bryen je bývalý riaditeľ štábu podvýboru pre Blízky východ Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu USA a zástupca námestníka ministra obrany pre politické záležitosti.

Prečítajte si tiež:

• Rusko má už len málo času na prielom na bojisku – uvádza Bloomberg
• Ktorí nepriatelia Západu potrebujú ruské zbrane