Marakéš 9. júna 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Christian Meyer via AP)
Archeológovia objavili kosti najmenej piatich ľudí počas ťažby barytu na pustom horskom území v marockom Džebel Irhoud asi 100 km západne od Marakéša, ktoré posúvajú existenciu Homo sapiens do ešte starších čias ako doteraz známa “kolíska ľudstva” vo východnej Afrike pred 200 000 rokmi
Na Džebel Irhoud sa fosílne kosti našli už v rokoch 1961 a 1962 a spolu s kamennými nástrojmi boli pripisované neandertálskym ľuďom z doby pred iba 40 000 rokmi. No teraz rozbitím stropu starej vápencovej jaskyne sa popri ostrých nástrojoch z kameňa, veľkého množstva kostí z gazely a kusoch dreveného uhlia našli aj časť lebky, čeľuste, zuby a končatiny kostí troch dospelých, mladistvých a dieťaťa asi vo veku ôsmich rokov, pripisované inému vývojovému druhu Homo sapiens.
Pri nájdení pozostatkov sa vedelo, že sú staré, ale že zub a kamenné nástroje majú asi 300 000 rokov, to sa nečakalo, ako vraví Jean-Jacques Hublin, vedúci vedeckého tímu Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku.
Vedci dlhý čas považovali východnú Afriku za miesto zrodu súčasného človeka. Doteraz najstaršie známe pozostatky spred 195 000 rokov boli nájdené v etiópskom Omo Kibish, kým sa nenašli staršie v Džebel Irhoud.
V prvom z dvoch článkov publikovaných v časopise Nature výskumníci opisujú, ako porovnávajú čerstvo vykopané fosílie s novodobými ľuďmi, neandertálcami a aj s dávnymi ľudskými príbuznými spred 1,8 miliónov rokov. Spodná čeľusť bola podobná modernému Homo sapiens, ale oveľa väčšia. Najvýraznejším rozdielom bol tvar lebečnej časti, ktorá bola viac pretiahnutá ako u dnešného človeka.
Podľa Hublina sa moderný mozog vyvinul pri Homo sapiens a nebol zdedený od predchodcov. “Vzorka tváre, ktorú sme našli, je tvárou niekoho, koho by ste mohli pokojne stretnúť v londýnskom metre,” úsmevne poznamenal.
Analýza nástrojov z kameňa ukazuje, že kamene pochádzajú z oblasti 50 km južne od Džebel Irhoud. “Nástroje, ktoré priniesli so sebou, boli nanovo ozdobené a znovu zrezané. Neprodukovali na mieste nové nástroje. Možno to oblasť, kde prišli robiť niečo konkrétne. Myslíme si, že lovili gazely, je tam veľa gazelových kostí a veľa ohnísk.”
“Toto nám dáva úplne iný obraz o vývoji nášho druhu, ktorý ide oveľa ďalej v čase, ale aj samotný proces vývoja sa líši od toho, čo sme si mysleli. Zdá sa, že náš druh už bol prítomný pravdepodobne po celej Afrike pred 300 000 rokmi. Keby tu bola Rajská záhrada, mala by veľkosť kontinentu,” konštatuje Hublin.
No uznáva, že je príliš málo fosílií, aby zistili, či sa títo moderní ľudia pred 300 000 rokmi rozšírili do všetkých kútov Afriky. Na takéto konštatovania si treba počkať.