Pocta pápeža Leva XIV. pápežovi Františkovi v katedrále v Buenos Aires

Prítomných bolo osem Františkových synovcov, ktorí pápežovi odovzdali bielu ružu, symbol svätej Terézie z Lisieux, ku ktorej mal ich „strýko“ zbožnosť: „Nech je táto ruža znakom túžby, aby nežnosť, nádej a milosrdenstvo, ktoré František zasial, naďalej kvitli v Cirkvi“.

„Jorge Mario Bergoglio SJ XI. arcibiskup Buenos Aires 1996 – 2013
Zvolený za pápeža Františka 2013 – 2025
Nech žiješ navždy v Kristovi, Svätý Otče“

Tieto písmená, ktoré zhrňujú život prvého a doteraz jediného pápeža pochádzajúceho z Latinskej Ameriky, Františka, sú vyryté do mramoru. A tento mramor je uchovávaný za oltárom Metropolitnej katedrály Najsvätejšej Trojice v Buenos Aires spolu s erbom Miserando atque eligendo. Je to tabuľa na pamiatku toho, kto bol pred svojím pontifikátom pastierom tejto veľkej a ľudnatej arcidiecézy. Tabuľa tu už bola, ale po smrti pápeža bola „aktualizovaná“ a zreštaurovaná pre návštevu pápeža Leva XIV.

Levova spomienka pri viacerých príležitostiach

Pápež sa na chvíľu zastavil pred pamätníkom v tichosti a v modlitbe, pred tým, než slávil vešpery s argentínskym biskupským zborom a synodálnymi tímami. Je to pocta, ktorú chce nástupca vzdať svojmu predchodcovi na tom istom mieste, kde ako pastier slávil toľko svätých omší, spovedal a stretával sa s toľkými veriacimi. Františka spomenul už viackrát v týchto dňoch, počnúc letom lietadlom a takmer vo všetkých prejavoch počas prvého a druhého dňa v metropole porteña, vrátane homílie počas vešpier, v ktorej pripomenul historické zhromaždenie v Aparecide.

„Dojatí“

Za pápežom stoja argentínski biskupi. Vedľa neho stojí predseda biskupskej konferencie Jorge Ignacio García Cuerva a kardinál Marcelo Colombo, arcibiskup Colomba, a potom šesť detí, vybraných z farností a združení arcidiecézy. V rukách držia kytice kvetov. V sprievode pápeža si kľaknú a položia ich pod pamätnú tabuľu, potom všetci spoločne na niekoľko okamihov zostanú stáť nehybne. Urobia si spoločnú fotografiu a Lev podáva ruku každému z detí, medzi ktorými bol aj Tomi, pri ktorom sa na chvíľu pristavil. „Como estas? (Ako sa máš?)“, spýtal sa ho. „Emocionado“ (Dojatý), odpovedal chlapec. Ešte viac boli dojatí rodičia, ktorí túto scénu sledovali zozadu.

Dar bielej ruže

Dojatých bolo aj osem priamych príbuzných pápeža Františka. Pozval ich Svätý Otec Lev a oni mu na znak vďaky za prijatie a všeobecne za návštevu ich krajiny na konci slávnosti odovzdali bielu ružu. Áno, práve bielu ružu, takú istú, aká neustále leží na hrobe v Bazilike Santa Maria Maggiore a ktorá sprevádzala najdôležitejšie okamihy života Jorgeho Maria Bergoglia. Bolo to znamenie, že svätá Terézia z Lisieux, svätica, ku ktorej mal pápež František hlbokú úctu a ktorej obrázok nosil vo vrecku nohavíc, stála po jeho boku pri dôležitých rozhodnutiach aj v každodennom živote. Preto ju chcel mať vždy pri sebe, aj počas poslednej hospitalizácie v nemocnici Gemelli.

Láska, viera, kontinuita

Bergogliovi príbuzní si ho pripomínajú vo venovaní: „Svätý Otec Lev XIV. – píšu – táto biela ruža, ktorá bola pre nášho milovaného strýka Františka taká významná, sa dnes dostáva do Vašich rúk ako malé znamenie lásky, viery a kontinuity“. „Svätá Terezka robila z ruží znamenie Božej milosti a lásky. Pre strýka mala táto kvetina veľmi osobitný význam. Dnes ju chceme darovať Vám, ako rodina,“ vysvetľujú synovci, „aby sme sa podelili o kúsok toho duchovného dedičstva, ktoré nás s ním veľmi spája.“ Rodina Bergogliovcov ďalej píše: „Nech je táto ruža aj znakom našej blízkosti, našej náklonnosti a nášho želania, aby nežnosť, nádej a milosrdenstvo, ktoré František zasial, naďalej kvitli v Cirkvi“.

Autor: Salvatore Cernuzio – Buenos Aires

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk