Môj profil 
Predplatné
“Koniec kariéry si vôbec nepripúšťam, aj keď doktori v zámorí mi to naznačovali. Teraz som strávil veľa času doma a zistil som, že hokej mi veľmi chýbal. Ani si nechcem pripustiť, že by to bola moja posledná sezóna. Hokej ma stále napĺňa. Keď budem zdravý a budem mať chuť, chcem pokračovať ďalej,” uviedol po príchode na Slovensko.
Višňovský má v New Yorku Islanders zmluvu platnú aj na ďalšiu sezónu a verí, že ju tentokrát už strávi celú na ľade. V príprave však musí postupovať opatrne, pretože následky otrasu ešte stále nepominuli: “Hlava bolí stále. Otras mozgu už nie je, ale mám symptóm bolesti hlavy. Dá sa s tým žiť, trénovať a aj normálne hrať. Teraz mám štyri mesiace na to, aby som to zlepšil a pripravil sa na novú sezónu. Nie je to zábava. Mal som sedem otrasov, vlastne dva túto sezónu a už ani nie som najmladší, takže aj tá regenerácia trvá viac. Hlava bolí niekedy viac, niekedy menej. Neviem prečo, sú to také sínusoidy. Ale verím, že zmena prostredia, že som doma na Slovensku, mi pomôže,” pokračoval Višňovský, ktorý ešte v piatok ráno stihol tréning. “Keď budem pekne, pôjdem aj na bicykel, začnem behať. Bude to také voľnejšie. V polovici mája chcem znova vyskúšať ľad, zastrieľať si. Pomaly to budem zaťažovať,” dodal.
Aj keď koniec kariéry si vôbec nepripúšťa, o najbližšej sezóne rozhodne až septembrové vyšetrenie u špecialistu v New Yorku. “Musím ísť do New Yorku o týždeň, dva skôr na kontrolu. Dá mi nejaký špeciálny test, ktorý som ešte nerobil a vlastne až po ňom sa dozviem, či budem pokračovať, alebo nie.”
Tridsaťsedemročný obranca stihol v uplynulej sezóne NHL odohrať iba 24 zápasov, v ktorých strelil tri góly a pridal osem asistencií. “Vlastne iba 23. V tom 24. som stihol iba štyri striedania a išiel som preč z ľadu. Toľko času, čo som v tejto sezóne strávil návštevami u doktorov, som nenazbieral počas celej kariéry. To pre mňa ani nebola sezóna, menej zápasov som neodohral ani počas výluky,” povzdychol si.
Zranenie prišlo už 19. októbra, keď ho tvrdo narazil na mantinel útočník Caroliny Hurricanes Riley Nash. Dovtedy stihol Višňovský odohrať len osem zápasov, následne ich nútene vynechal až 47. Do zostavy New Yorku Islanders sa vrátil až 27. januára, krátko pred zimnou olympiádou, ale do Soči necestoval. “Vedel som, že nie som stopercentne v poriadku. Je mi ľúto, že som tam nešiel, ale keď to tak teraz vnímam, bolo to dobré rozhodnutie,” uviedol.
Pred ZOH sa v slovenských médiách objavili špekulácie ohľadom jeho absencie. Generálny manažér slovenskej reprezentácie Otto Sýkora neskôr vyhlásil, že Višňovský sa “odpísal sám”, ale podľa skúseného obrancu to bolo inak. “Ja už sa k tomu nechcem veľmi vracať. Nebolo to na mne a nebolo to moje rozhodnutie, že tam nejdem. Bolo to rozhodnutie všetkých lekárov, ktorí sa o mňa tú dobu starali a samozrejme aj vedenia Islanders. Je mi ľúto komunikácie s naším vedením. Oni si mysleli niečo iné, tam nebola komunikácia slovenskej reprezentácie s vedením klubu. Oni to brali tak, že keď hrám v NHL, tak automaticky pôjdem. Nekomunikovali s Garthom Snowom,” uviedol.
Napriek nepríjemnostiam ohľadom Soči na reprezentáciu nezanevrel, aj keď najbližšie majstrovstvá sveta v Minsku pre neho neprichádzajú do úvahy. “Určite nie, vynechal som strašne veľa. Ale na budúci rok by som chcel bojovať o Stanleyho pohár, alebo na MS. Musím priznať, že prioritou je NHL, pretože to bude možno moja posledná sezóna v zámorí. Ale ak to nevyjde, tak by som išiel rád na šampionát,” dodal s tým, že súčasnému výberu trénera Vladimíra Vůjteka drží palce na MS.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
