Košice 13. februára (TASR) – Legendárny slovenský hokejista Vincent Lukáč oslavuje v piatok 14. februára jubileum 60 rokov. Košický rodák patril vo svojej ére k najlepším strelcom československej ligy.

V drese materského klubu VSŽ Košice odohral celkovo 13 sezón, jeden ročník strávil v Dukle Jihlava. Práve s týmto českým tímom sa stal víťazom federálnej súťaže. Lukáč bol jedným z najlepších strelcov svojej doby. Vo federálnej súťaži strelil v 513. zápasoch 393 gólov. Dvakrát sa stal najlepším strelcom súťaže a v roku 1983 sa stal víťazom prestížnej ankety Zlatá hokejka.

Lukáčove meno dodnes figuruje na 9. mieste v prestížnom Klube hokejových strelcov českého denníku Sport. Ten tvoria hráči s najvyšším súčtom gólov v domácej lige a v reprezentácii. Svoje strelecké kvality potvrdzoval aj v reprezentácii. V časoch, keď bola os národného tímu tvorená predovšetkým českými hráčmi, sa Lukáč dokázal prebojovať do najcennejšieho dresu. So slovenskými spoluhráčmi Dáriusom Rusnákom a Igorom Libom vytvoril legendárny útok. Lukáč odohral v reprezentácii celkovo 146 zápasov, v ktorých strelil 70 gólov.

K jeho najväčším úspechom patria dva tituly majstra sveta – v rokoch 1977 a 1985. Je strieborným medailistom zo ZOH 1984 v Sarajeve. V roku 1982 ho draftoval kanadský klub Quebec Nordiques, ale v prestížnej NHL nikdy nenastúpil. Po kariére aktívneho hráča sa dal na trénerstvo. Začínal ako asistent trénera pri mužstve Košíc, v sezóne 1996/97 bol hlavným kormidelníkom "železiarov." V roku 2000 si vyskúšal hokejovú exotiku, keď v pozícii hlavného trénera viedol mužstvo z Juhoafrickej republiky.

-Pán Lukáč, v piatok oslávite 60 rokov. Čo vo vás evokuje toto konštatovanie?

"Je to hrozné (smiech). Roky však nezastavíš. Cítim sa mladšie než na 60. Som spokojný, je to strašidelné číslo, ale nič sa s tým nedá robiť."

-Necítite sa na taký vek?

"Určite nie. Cítim sa na menej, možno na 50."

-Ako bude vyzerať oslava tohto jubilea?

"Samozrejme, že budem s priateľmi a s rodinou. Nebude to však také, ako päťdesiatka. Tá bola zlomom. Každý vtedy oslavuje viac než inokedy. Vtedy boli pompézne oslavy, teraz sa na to všetko pozerám inak. Za to desaťročie od päťdesiatky sa udiali mnohé veci, ktoré mi otvorili oči."

-Čomu sa momentálne venujete?

"Som dobrovoľne nezamestnaný. Je to tak, ale sú ľudia, ktorí na meno Lukáč nezabúdajú. Celý život som si budoval svoje meno a v tom čase bola sociálna stránka vysoká, ale materiálna slabšia. Dnes je to naopak. Športovci majú vyriešenú materiálnu stránku, ale slabšiu sociálnu. Veď kto bude poznať niektorých športovcov o tri roky? Lukáča však pozná celý svet, celé Slovensko i Československo. Ja som si sociálnu sféru budoval celý život, preto by som nič nemenil."

-Ani v hokejovej kariére?

"Nie. Hokej je kolektívny šport a ďakujem všetkým, ktorí stáli pri mne a pomohli mi. Nie je to individuálny šport, preto k tomu potrebujete silný kolektív, priateľov, zázemie. Som veľmi rád, že ma obchádzali zranenia a nemusel som prerušiť svoju aktívnu športovú činnosť. Zažil som socializmus, komunizmus a teraz kapitalizmus. Videl som pol sveta, pochodil som všeličo. Žil som výdatne, naplno. Nič by som nemenil. Naopak si myslím, že vtedy bolo lepšie než teraz. Dnes vymizol kamarátsky duch. Bola iná doba, ale športový život bol super. Aj výsledky boli iné."

-Ako by ste charakterizovali hokejistu Vincenta Lukáča?

"Ja som nebol alibista, ktorý by sa len chcel dostať do nejakého kádra a hotovo. Ja som chcel strieľať góly a vyhrávať, to bolo moje. Chcel som dosiahnuť nejaké méty. Mal som za vzor sovietskych hokejistov. Nemám čo ľutovať, veď moje úspechy, a nie je ich málo, hovoria samé za seba."

-Čo považujete za svoj najväčší hokejový úspech? "Striebro pred tridsiatimi rokmi v Sarajeve na ZOH 1984. Rok potom sme získali v Prahe titul majstrov sveta. To boli najväčšie úspechy, ktoré si najviac cením. Trofeje pre najlepšieho strelca, útočníka a podobne si cením, no sú až za týmto."

vizitka Vincenta Lukáča:

dátum a miesto narodenia: 14. februára 1954 v Košiciach

draft do NHL: V roku 1982 klubom Quebec Nordiques v 10. kole (202. miesto celkovo)

kluby počas hráčskej kariéry: Košice, Jihlava, Rosenheim (Nem.), Wiener (Rak.), Fife Flyers Kirkclady, Streetham Redskins Londýn, Glen Rothers Glasgow (všetky V.Brit.)

kluby počas trénerskej kariéry: Košice, Žilina, slovenská reprezentácia (v roku 1997 ako asistent trénera)

najväčšie úspechy: majster sveta v roku 1977 a 1985, strieborná medaila na ZOH v roku 1984 (Sarajevo)

zaujímavosť: je svokrom hokejového útočníka Jiřího Biceka, ktorý si vzal za manželku Lukáčovu dcéru Lenku

UPOZORNENIE: Správa je spresnená o dátumy v perexe