Hlavné mesto znižuje počet volebných obvodov zo 17 na 11

„Toto je vec, ktorú sme nikto nechceli. Snáď nikto v sále nemá problém s tým, aby naše menšie časti mali svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve. Bola to vec, ktorá bola funkčná, bezproblémová,“ skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo poukazujúc na to, že štát už druhýkrát vstupuje do fungovania samosprávy, pričom v prvom prípade išlo o úvahy o predĺžení volebného obdobia.

Identitu malých mestských častí, ktoré boli v minulosti samostatnými obcami a neskôr sa pričlenili k hlavnému mestu, vníma ako jednu z veľkých tém. Podľa vlastných slov vníma ich „váhanie, neistotu“, či aj po tomto kroku budú dostatočne reprezentované v mestskom zastupiteľstve. Zdôraznil, že urobili kompromis a maximum pre to, aby malo čo najviac mestských častí svojich poslancov. Zároveň ubezpečil, že sa budú usilovať, aby boli aj menšie samosprávy v mestskom parlamente zastupované, „dvere budú mať otvorené aj na magistráte“. „Som rád, že sme našli riešenie, ktoré je najmenej bolestivé,“ podotkol Vallo.

Ktoré volebné obvody sa spájajú

Do jedného volebného obvodu sa spojí Rača s Vajnormi, zastupovať ho budú traja poslanci. Spojí sa aj Devínska Nová Ves a Devín, nový volebný obvod budú zastupovať dvaja poslanci. Jeden volebný obvod s celkovo piatimi poslancami vytvorí Dúbravka, Lamač a Záhorská Bystrica. Spoločný južný volebný obvod vytvoria Jarovce, Rusovce a Čunovo, ktorý bude v mestskom parlamente zastupovať jeden poslanec.

V rozprave sa viacerí starostovia a poslanci vyjadrili, že síce rozhodnutie Ústavného súdu rešpektujú, nepovažujú však za „šťastné“ robiť rozhodnutia krátko pred voľbami, poukazujúc aj na odporúčania Benátskej komisie v tomto smere. Nepozdáva sa im, že malé mestské časti strácajú v mestskom parlamente svoje zastúpenie, hoci sú súčasťou hlavného mesta. Považujú to za prvý krok k ich „zániku“. „O štyri roky to môže byť bez mandátu a ďalšie štyri roky už nemusia existovať mestské časti Jarovce, Rusovce, Čunovo,“ poznamenal starosta Rusoviec Radovan Jenčík.

Podľa mnohých mala diskusia na túto tému prebehnúť až po voľbách, nie krátko pred nimi. Zároveň treba podľa nich riešiť tému komplexnejšie. Hovoria o „veľkej nespravodlivosti“. „Fungovalo to 35 rokov a nikto nenamietal. Chápali aj veľké mestské časti, že toto, jednoducho, musí byť a je to spravodlivé. Teraz si myslím, že došlo k veľkej nespravodlivosti,“ zhodnotil starosta Jaroviec Jozef Uhler.

Čo najskôr treba podľa nich podniknúť zásadné kroky na zmenu zákona o Bratislave. Podľa mnohých mala diskusia na túto tému prebehnúť až po voľbách, nie krátko pred nimi. Zároveň treba podľa nich riešiť tému komplexnejšie. Hovoria o „veľkej nespravodlivosti“. „Fungovalo to 35 rokov a nikto nenamietal. Chápali aj veľké mestské časti, že toto, jednoducho, musí byť a je to spravodlivé. Teraz si myslím, že došlo k veľkej nespravodlivosti,“ zhodnotil starosta Jaroviec Jozef Uhler. Čo najskôr treba podľa nich podniknúť zásadné kroky na zmenu zákona o Bratislave.

Bratislavské mestské zastupiteľstvo (MsZ) sa volebnými obvodmi a počtom poslancov zaoberalo druhýkrát. Tému totiž poslanecký zbor riešil aj 18. júna, keď schválil rovnaký počet poslancov i obvodov pre budúce volebné obdobie, ako je to v súčasnosti, teda 45 poslancov a 17 obvodov.

Stanovisko Ústavného súdu SR

Ústavný súd však o necelý týždeň na to rozhodol o protiústavnosti. Dal za pravdu ombudsmanovi Róbertovi Dobrovodskému, ktorý na konci januára podal podnet, v ktorom za nesúladné s ústavou označil ustanovenie, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman v prípade tohto uznesenia skonštatoval porušenie rovnosti volebného práva. Odvolávajúc sa na odlišnú váhu voličov vo výrazne odlišných volebných obvodoch upozornil na výrazné zvýhodnenie voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta.