Hlavná hrozba znehodnotenia Notre Dame neprichádza zo štátu

Po požiari v roku 2019 sa veža Notre Dame nedávno vrátila do svojej pôvodnej podoby. To znamená, že prízrak veľkých architektonických inovácií, ktoré hrozili počas obnovy budovy, sa zdá byť na ústupe.

Parížsky arcibiskup Mons. Laurent Ulrich však francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi poslal list v ktorom mu vysvetľuje, že by bol rád, keby sa v jednej z bočných kaplniek chrámu inštalovala séria šiestich moderných vitráží.

Keďže ide o originálnu objednávku, nová inštalácia by podľa arcibiskupa znamenala, že : „Návrat do katedrály sa nemôže uskutočniť bez toho, aby v obnovenej budove nezostala stopa po tejto udalosti.“ To by bolo odlišné od “architektonického gesta” (ktoré by malo pripomínať ako veža vyzerala pred požiarom a ako vyzerá teraz), ktoré kedysi navrhol prezident Macron ako náhradu za vežu katedrály.

Arcibiskup navrhuje súťaž pre súčasných umelcov, ktorej víťazi navrhnú moderné vitráže, ktoré nahradia ich predchodcov z 19. storočia. Tie, podobne ako vežu, navrhol architekt druhého impéria Viollet-le-Duc. Nahradené okná sú “grisailles”, ktoré by arcibiskup chcel vystaviť v katedrálnom múzeu, pričom tento projekt sa ešte len pripravuje.

Mons. Ulrich sa prihovoril za vitráže, ktoré majú súčasný štýl, ale zároveň sú “figurálne” a zachovávajú časť tradičného kresťanského umenia, ktoré podľa jeho vlastných slov “rozjíma o tvárach a postavách”.

Podobné výberové konanie sa predtým použilo pri výbere stolárov zodpovedných za vytvorenie nového liturgického nábytku v katedrále.

Žiadosť o posúdenie dostal Elyzejský palác.

Emmanuel Macron mal navštíviť stavbu v piatok 8. decembra, presne rok pred jej opätovným otvorením. Pri tejto príležitosti mal francúzsky prezident možnosť vyjadriť sa k arcibiskupovej žiadosti a zároveň vzdať hold nedávno zosnulému generálovi Jeanovi-Louisovi Georgelinovi, ktorý energicky koordinoval rekonštrukciu katedrály. Jeho meno má byť vyryté na dreve novej veže, ktorá sa v súčasnosti inštaluje.

Počas návštevy staveniska Macron povedal, že prijal arcibiskupov návrh, a potvrdil vypísanie súťaže na vytvorenie šiestich moderných vitráží, ktoré do pamiatky vnesú “znak 21. storočia”.

Podobný návrh bol predložený už v roku 2020, ale vtedy bol zamietnutý v mene Benátskeho dohovoru, ktorý podľa vtedajšej ministerky kultúry Roselyne Bachelotovej absolútne znemožňoval odstránenie týchto vitráží a ich nahradenie modernými dielami. O tri roky neskôr sa zdá, že Benátsky dohovor už nie je vnímaný ako rozhodujúca prekážka. Meno umelca by malo byť známe do konca zimy.

Tento posledný vývoj potvrdzuje, že hlavná hrozba znetvorenia Parížskej katedrály Notre Dame nepochádza od francúzskeho štátu, ale z iniciatív diecézy. Dokazuje to pochybný výber liturgického vybavenia, ktoré sa má inštalovať v zrekonštruovanom kostole, uskutočnený pred niekoľkými mesiacmi.

Otázkou je, či “figurálny” charakter, ktorý arcibiskup presadzuje, bude skutočne rešpektovaný v štýle, ktorý nenaruší celkovú harmóniu stavby.