Položili sme túto jednoduchú otázku viacerým koaličným i opozičným poslancom, ale mnohí nechceli odpovedať s tým, že ešte nemajú definitívny názor. Niektorí však svoj názor neskrývali.
Miroslav Číž (Smer-SD): „Ja osobne si myslím, že by to malo ostať tak ako doteraz. Som o tom presvedčený vzhľadom na to, ako je spoločnosť názorovo výrazne diferencovaná. Už aj v minulosti sme hľadali ideálne riešenie tejto situácie, kde na jednej i na druhej strane sú veľmi tvrdé a zásadné pohľady, a vidíme, že jestvujúce riešenie doteraz udržalo primeranú mieru spoločenského zmieru. V danom prípade sa preto mne osobne zdá najlepšie status quo. Takže nie som za zmeny, ktoré sú navrhované. Keďže ide o vec, na ktorú existujú také diferencované pohľady, je najlepšie zachovať status quo.“
Dušan Tittel (SNS): „Mám niektorých kolegov, ktorí sú absolútne proti interrupciám, ale môj osobný názor je trochu liberálnejší. Som za ochranu života, deti milujem a chceli by sme aj tretie, keby sa dalo, ale chcem zachovať žene ako matke právo rozhodnúť. Sú situácie, kde napríklad mladí ľudia niekde na lyžovačke na chate sú spolu ,jednorazovo‘ a žena by mala mať možnosť napraviť chybu, ak sa vo vzťahu necíti komfortne. Aj preto, aby tu potom nebola taká nekontrolovaná a riziková ,turistika‘, že ženy chodia do cudzej krajiny, kde si hľadajú nejakého lekára, nejaký spôsob ako sa zbaviť problému. Ja som sa pýtal desiatich žien, s ktorými sa stretávam a považujem ich za inteligentné, aký majú názor a oni samotné mi povedali, že sú proti tomu, aby sa nemohli samy rozhodnúť. Nepáči sa im, keď im my prikazujeme čo musia urobiť. Ja chápem snahu o ochranu života a napríklad si viem predstaviť, že by som si adoptoval dieťa, keby som nemal vlastné. Ale na druhej strane, nechcel by som brať žene, keď vznikne mimoriadna situácia, právo rozhodovať. A to už nehovorím o prípadoch znásilnenia alebo podobne. Pokiaľ ide o hlasovanie, nie som proti tým návrhom, ale zatiaľ nie som ani presvedčený, že by som mal hlasovať za zmenu zákona. Takže zatiaľ by som povedal, že by som sa najskôr asi zdržal.“
Ivan Lehotský