Hlasovania v EP: Liberálno-progresívny valec ukázal svoju silu. Aké možnosti má europarlamentná menšina?

Valec parlamentnej väčšiny

„Proeurópska“ parlamentná väčšina disponuje 454 hlasmi. V prvý deň zasadnutia (16. júla 2024) si europoslanci zvolili v tajnej voľbe vedenie parlamentu.

V prvom hlasovaní za staronovú predsedníčku EP Robertu Metsolovú z frakcie Ľudovcov (Kresťanských demokratov) zahlasovalo v tajnej voľbe 562 europoslancov, kým jej vyzývateľka zo Skupiny ľavice v EP Irene Monterová získala len 61 hlasov z 699 prítomných poslancov. 76 poslancov odovzdalo prázdny lístok. Je zrejmé, že zvolená predsedníčka má podporu naprieč parlamentom.

Následne si EP opäť v tajnej voľbe volil 14 podpredsedov. Tu sa ukázala sila veľkej 4ky. Za podpredsedov boli zvolení len nominanti veľkej 4ky.

Po rozprave k potvrdeniu Von der Leyenovej do funkcie predsedníčky Európskej komisie mediálne najznámejšia europoslankyňa Ewa Zajączkowska-Hernik zo skupiny Európskych suverénnych národov, ktorej ohnivý prejav bude ešte dlho rezonovať po chodbách EP, dostala len 102 hlasov v prvom a len 46 hlasov v druhom kole.

Na druhý deň europoslanci odmietli do programu aktuálnej schôdze čo i len zaradiť vyhlásenie Parlamentu na tému Obrana humanitárneho a medzinárodného práva v Gaze. Proti boli aj českí Patrioti. Slovenskí europoslanci hlasovali: Smer a Mazurek ZA, Progresívci PROTI a Uhrík sa ZDRŽAL.

Rovnako dopadol aj pokus o zaradenie vyhlásenia Parlamentu na tému Pokus o atentát na bývalého prezidenta USA a kandidáta v prezidentských voľbách Donalda Trumpa a nárast politického násilia v Európe. Rovnaké bolo aj hlasovanie slovenských europoslancov, aj Uhrík v tomto prípade hlasoval ZA. Českí Patrioti hlasovali ZA.

Celkom inak pristúpil europarlament k hlasovaniu o uznesení „Potreba nepretržitej podpory Ukrajiny zo strany EÚ“.

Nakoľko išlo o vôbec prvé hlasovanie novozvoleného parlamentu, Parlament jednoznačne ukázal, koho občanov zastupuje a občania členských štátov to nie sú. Drvivou väčšinou (495) hlasov uznesenie prijal. Zaujímavo hlasovali českí Patrioti. Turek PROTI a ostatní sa ZDRŽALI. Slovenskí europoslanci hlasovali podľa očakávania proslovenskí (8) hlasovali PROTI a proeurópski (7) ZA. Slovensko toto uznesenie nepodporilo.

V tomto uznesení europarlament hanebne odsúdil mierovú iniciatívu Viktora Orbána. Vyčítal mu, že porušoval spoločnú pozíciu EÚ. Pričom v zahraničnej politike žiadna spoločná pozícia byť nemôže, nakoľko členské štáty v tejto oblasti svoje veto zatiaľ neodovzdali. Hold súčasný europarlament chce byť pokračujúcim hlasom vojny a nie iniciátorom mierového urovnania vojnového konfliktu.

Vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine dal parlament do širšieho kontextu cieľov Ruska „zameraných proti Západu, proti našej demokracii, proti našim hodnotám“. Vyzval členské štáty EÚ a NATO k záväzku najmenej 0,25% HDP vojenskej podpory Ukrajine ročne. Žiaľ, súčasná EÚ chce na Ukrajine naďalej s Ruskom bojovať.

EP naliehavo vyzýva členské štáty k tomu, aby „podstatne zvýšili a výrazne urýchlili svoju vojenskú podporu a posilnili kapacitu svojho vojenského priemyslu; dôrazne sa zasadzuje za odstránenie obmedzení používania západných zbraňových systémov dodávaných na Ukrajinu proti vojenským cieľom na ruskom území; víta rozhodnutie NATO zaručiť v blízkej budúcnosti vojenské dodávky v hodnote najmenej 40 miliárd EUR.

EP víta rozhodnutie Rady financovať vojnové úsilie Ukrajiny z príjmov zo zamrazených ruských aktív a vyzýva EÚ, aby vytvorila spoľahlivý právny režim na konfiškáciu ruských štátnych aktív zmrazených v EÚ. Čo bude EÚ robiť, keď z titulu manipulácie s ruskými aktívami začne Saudská Arábia odpredávať dlhopisy európskych krajín, to europoslanci neriešili.

EP vyzvalo Radu EÚ na rozšírenie sankcií. Asi ešte kvôli tejto sankčnej politike trpíme málo, treba sa sebapoškodiť viac.

Hlasovanie o osude Leyenovej

Svoju silu parlamentná väčšina prejavila aj pri hlasovaní o kvestoroch parlamentu. Zvolení boli len poslanci veľkej 4ky.

Najväčšie očakávanie hlasov rozumu sa spájalo so štvrtkovým (18. júla 2024) hlasovaním o voľbe predsedu Európskej komisie. Naprieč celou EÚ bolo počuť hlas volajúci po zastavení vlaku zelenej a digitálnej transformácie, ktorý už fičí pod vedením Ursuly von der Leyenovej celých 5 rokov. Hlasy rozumu zneli z politických skupín (PfE, ECR, ESN, Ľavica EP, NI), ktoré sú v parlamentnej menšine aj v rozprave parlamentu k tomuto bodu programu.

Silný prejav zaznel z úst Judity Laššákovej, ktorá Leyenovej pripomenula ignoráciu EK pod jej vedením, keď vo väzbe vinou štátu zomrel nevinný človek advokát Krivočenko a vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková neuniesla politickú zodpovednosť za jeho smrť:

Silné slová: Laššáková von der Leyenovej nič nedarovala

Hlas rozumu zaburácal v EP skutočne silným hlasom 284 poslancov aj pri samotnom hlasovaní, žiaľ na výmenu rušňovodiča vlaku Komisie to nestačilo. Za pokračovanie Komisie pod vedením Leyenovej hlasovalo v tajnej voľbe 401 europoslancov. Takže môže oslavovať. Nadšenie z opätovného zvolenia Leyenovej neskrýval ani Maroš Šefčovič (nominant súčasnej vládnej koalície).

Aké sú vyhliadky na zmenu kurzu EÚ v tomto období?

V súlade so zmluvou EÚ „ZMLUVA O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE“, legislatívny návrh (spravidla nariadenie, smernicu alebo rozhodnutie) predkladá Európskemu parlamentu a Rade na prvé čítanie Európska Komisia.

Komisia pripraví legislatívne návrhy z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iných inštitúcií alebo krajín EÚ alebo v nadväznosti na iniciatívu občanov, často po verejnej konzultácii. Konečný návrh je predložený zároveň aj národným parlamentom a keď to daná oblasť (dnes ich je 85) vyžaduje tak aj Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Hoci má “iniciatívnu právomoc” Komisia, môže v súlade so zmluvami EÚ iniciovať legislatívny proces aj štvrtina členských štátov (justičná spolupráca v trestných veciach, policajná spolupráca) alebo Európska centrálna banka, Európska investičná banka, Súdny dvor EÚ, dokonca aj európska iniciatíva občanov (1 milión podpisov v 7 štátoch).

V prvom čítaní sa hlasuje tak vo výboroch ako aj v pléne jednoduchou väčšinou. Hlasovaním v pléne prijíma Parlament pozíciu Európskeho parlamentu v prvom čítaní, ktorú tlmočí Rade a Komisii.

V druhom čítaní Parlament hlasuje takto:

1. Ak Parlament schváli pozíciu Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, požaduje sa jednoduchá väčšina hlasujúcich poslancov.
2. Parlament môže navrhnúť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania. Každý z nich musí byť schválený absolútnou väčšinou všetkých poslancov parlamentu.
3. Parlament môže aj zamietnuť pozíciu Rady z prvého čítania na návrh gestorského výboru, politickej skupiny (frakcie) alebo aspoň 40 poslancov. Návrh musí byť schválený väčšinou poslancov Európskeho parlamentu, t. j. absolútnou väčšinou.

Pri zmierovacom postupe hlasuje len delegácia parlamentu, ktorá je počtom rovná počtu členov Rady (28). Pre odsúhlasenie dohody na spoločnom texte zaň musí zahlasovať absolútna väčšina delegátov EP, teda najmenej 15 europoslancov.

V treťom čítaní je v Parlamente spoločná pozícia Rady a Parlamentu schvaľovaná jednoduchou väčšinou.

Pri súčasnom rozložení síl v EP, ktoré europoslanci demonštrovali počas prvých dní ustanovujúcej schôdze, v prípade, že bude fungovať stranícka disciplína vo frakciách veľkej 4ky, potom parlamentom prejde len to, s čím sa táto 4ka frakcií stotožní.

K možnostiam parlamentnej menšiny blokovať prípadne legislatívne šialenosti pripravené komisiou sme oslovili staronového europoslanca, člena novej frakcie Európskych suverénnych národov (ESN), Milana Uhríka.

Aktualizované 23.7.2024

Podľa europoslanca nemusí byť jednota štvorkoalície taká pevná, ako sa prejavila na ustanovujúcej  schôdzi, vždy. Bude to závisieť od témy k téme. Napríklad: nejednota by sa mohla prejaviť pri hlasovaní o zrušení zákazu spaľovacích motorov. Ľudovci pred voľbami, vrátane nášho KDH sľubovali voličom, že budú presadzovať zrušenie zákazu spaľovacích motorov. Aj europoslanci frakcie ESN im tento sľub budú pripomínať, keby z neho chceli vycúvať.

Rovnako by sa jednota mohla rozbiť pri téme, či zaradiť alebo nezaradiť jadrové elektrárne za ekologické zdroje energie, alebo nie. Zelení budú chcieť jadro nahradiť. Ľudovci by mohli hlasovať proti.

Ďalšia možnosť, kde by mohli národní konzervatívci ukázať svoje možnosti, je na pôde výborov európskeho parlamentu. Ich zasadnutia nie sú povinné. Pritom celá legislatíva prechádza najskôr príslušnými výbormi, kde sa tiež rozhoduje jednoduchou väčšinou. Hlasovania vo výboroch by nemuseli byť také jednotné, ako to na prvý pohľad vyzeralo v pléne počas ustanovujúcej schôdze.

Ani skutočnosť, že sú jednotlivé výbory obsadené tak, že v každom má veľká 4ka minimálne 60% zastúpenie, by nemuselo byť rozhodujúce. Nakoľko prax je taká, že nie všetci poslanci pracujú vo výboroch tak ako Milan Uhrík, ktorý chodil na každé jedno zasadnutie výboru, ktorého bol členom. Takže by sa mohol od témy k téme presadiť hlas zdravého rozumu, ktorý po voľbách v europarlamente posilnil.

Milan Uhrík je vo výbore „Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), v ktorom je  koordinátorom za frakciu ESN.

Prečítajte si tiež

• Von der Leyenová schytala od europoslankyne z Poľska fenomenálny náklad: Hanba! Ruky preč!
• Ursula von der Leyenová bola opätovne zvolená za šéfku Európskej komisie
• Nie všade vládlo nadšenie po Leyenovej znovuzvolení