Môj profil 
Predplatné
Hermanovce 28. decembra (TASR) – Starí obyvatelia Hermanoviec hovoria, že pôvodná obec bola položená o niečo ďalej, ako je tomu dnes, a vraj sa prepadla.
Väčšie usadlosti sa na tomto území podľa historických prameňov objavovali už v 13. storočí. Správcom zmienenej šarišskej dedinky, ktorá leží asi 15 kilometrov západne od Prešova, mal byť Nemec Herman. Po ňom pravdepodobne obec zdedila svoje meno. Prvá písomná zmienka o existencii Horných a Dolných Hermanoviec pochádza z februára 1320, keď sa delilo panstvo šľachtica Meršeho medzi jeho dedičov.
Podľa historických prameňov sa obce spojili až v 18. storočí, keď patrili rodu Pechyovcov. Ten dal postaviť aj tamojší kaštieľ, ktorý sa po páde komunizmu dostal do vlastníctva potomkov tohto rodu. Tí ho z vlastných prostriedkov zrekonštruovali.
Ako uviedol miestny kronikár a novinár Milan Grejták, medzi starými obyvateľmi dediny sa povrávalo, že kedysi mala obec vraj stáť o niečo severnejšie ako teraz, tú časť volajú za Jedľom.
"Tá dedina sa vraj prepadla. A to bol trest za to, že ľudia, ktorí tam vtedy žili, išli do Sabinova na Veľký piatok na zábavu. Keď sa z tej zábavy vrátili, dedinu vraj nenašli," pripomenul kronikár starú dedinskú poveru.
V každom prípade obec dnes stojí na miestach, ktoré udávajú aj odborníci. V súčasnosti v nej žije takmer 1600 obyvateľov, majú tam základnú školu s materskou školou, knižnicu, obchody, poštu či futbalové ihrisko.
Tradície a zvyky šarišskej obce už desaťročia pomáha mapovať a zachovávať Folklórny súbor (FS) Hermanovčan. Patrí medzi najstaršie hudobné telesá tohto typu v širokom okolí. Jeho začiatky siahajú do obdobia 50. rokov minulého storočia, keď sa tam začali formovať prvé skupiny. Oficiálne však súbor vznikol až v roku 1967, a to predovšetkým pričinením zanieteného folkloristu Pavla Ragančíka, ktorý sa do Hermanoviec priženil zo Zemplína. Toho očarili tamojšie piesne a spolu s ďalšími nadšencami položil základy folklórneho súboru, ktorý je na scéne už 45 rokov.
Jeden z prvých členov súboru, dnes 62-ročný Karol Dzurik spomína, že začínalo dovedna šesť chlapcov a šesť dievčat, bez muziky, postupne sa rozrastali. Keď išli na súťaže, tak sa ich vraj obávali aj folkloristi zo známejšieho východniarskeho FS Šarišan.
"Chodilo sa po dedine a zbierali sme pesničky a zvyky od starých ľudí. Išli sme za bačom Jankom Kundríkom, ten nám zaspieval a my sme to nahrali a spísali. Alebo nám rozprával, ako chodili s jasličkami," povedal Dzurik.
Súbor dospelých má v súčasnosti približne 30 členov, ale detská folklórna základňa DFS Hermanček združuje 60 detí, čo je úctyhodný počet aj na mestský súbor. Dzurik verí, že aj týmto deťom sa podarí šíriť dobré meno hermanovského folklóru po celom Slovenku, ale aj v zahraničí, pretože ho poznajú v Grécku, Turecku, Srbsku, Poľsku i v ďalších krajinách.
UPOZORNENIE:
TASR dnes vydáva o obci Hermanovce sériu spravodajských materiálov.
TASR vydáva k správe zvukový záznam.
.JPG)
