Hanzelová uverejnila na Facebooku komentár po tom, čo ju vraj zaplavilo množstvo negatívnych reakcií na poburujúce články v denníku SME, ktorý priniesol napríklad rozhovor s učiteľom- pedofilom, kde sa píše, že pedofilní ľudia vyhľadávajú zamestnania, kde môžu byť v kontakte s deťmi, údajne preto, aby im mohli pomáhať…
Hanzelová tiež naskočila na vlnu propagandy toho, že so sexuálnou úchylkou sa človek rodí a nič sa s tým nedá robiť:
“Tak si predstavte, že sa narodíte, žijete normálny život, a v puberte zistite, že ste pedofil. Nijako ste to neovplyvnili, nič s tým neviete urobiť – prosto je to tak. Musíte sa s tým vysporiadať, a musíte sa s tým naučiť žiť. Denník SME dnes priniesol sériu článkov, ktoré poodhaľujú tento svet. Je to dôležitá téma a treba ju nie len čítať, ale čítať s porozumením. Namiesto okamžitého hnevu, ktorý mi od rana chodí do inboxu, sa nadýchnite a naozaj si prečítajte, o čom tá séria článkov hovori,” napísala redaktorka.
Podľa nej články hovoria o ľuďoch, ktorí sa narodili ako pedofili, ale deti nezneužívajú. “Hovorí o ich svete a o tom, ako sa im žije. Hovori o tom, že premýšľajú nad svojou deviáciou, a že si dokonca vytvorili podpornú skupinu, v ktorej si pomáhajú. Hovorí o mužovi, ktorý, keď to povedal vlastnej matke, sedem rokov trvalo, než sa ich vzťah ako tak dal do poriadku.”
“Pamätám si časy blogerské, keď na blog.sme.sk začal blogovať pedofil. Vo svojich článkoch písal presne o tomto a už pred 15 rokmi ho ostatní blogeri vyobcovali z komunity a nakoniec musel prestať písať. Ja som naopak presvedčená, že je dôležité hovoriť aj o tabuizovaných témach, o náročných témach, ktoré sú nepríjemné a zvláštne. Oni totiž nezmiznú, budu stále tu – s diskusiou alebo bez nej.”
Hanzelová ďalej uviedla, že viacerí sa na ňu obrátili s názorom, že takéto články nahrávajú kotlebovcom a konzervatívcom. “Ja myslím, že kedykoľvek by denník SME napísal o pedofiloch, reakcia bude rovnaká. Raz nahrávaš kotlebovcom, inokedy Kiskovi, potom Smeru a KDH. Neexistuje dobrý a zlý timing na tabuizovanú tému a podľa mňa by ani nebolo správne rozhodovať sa, či niečo napíšeme, aby sme “niekomu pomohli” alebo “niekomu uškodili”.
“Som presvedčená, že, ak vytvoríme spoločnosť, v ktorej hovoríme aj o pedofiloch inak ako o “hnusných úchylákoch”, urobíme aj pomoc pre nich normálnejšiu a dostupnejšiu a v konečnom dôsledku z toho budeme v spoločnosti benefitovať všetci. Neznamená to, že obhajujeme zneužívanie detí a pedofilov. Úplne jednoducho to znamená len to, že o tom treba hovoriť a prečítať si článok, nie iba titulok. (Ale to platí pri všetkých témach, však áno). Možno nebudete súhlasiť, ale podľa mňa je to lepší plán ako len skonštatovať, že sú to všetko odporní ľudia, ktorí si nezaslúžia žiť, a ďalej si pokračovať vo svojom živote, v ktorom sa tvárime, že to neexistuje.”