Energetický štítok EÚ má 50 rokov. Vznikol po ropnej kríze

Základ dnešného systému vznikol 4. mája 1976, keď vtedajšia Rada Európskych spoločenstiev prijala odporúčanie o racionálnom využívaní energie pri elektrických domácich spotrebičoch. Išlo o reakciu na ropnú krízu z roku 1973, ktorá v Európe otvorila otázku úspor energie a efektívnejšieho využívania spotrebičov.

Odporúčanie vyzývalo členské štáty, aby zavádzali štandardizované energetické štítky pre viaceré druhy domácich spotrebičov vrátane chladničiek, práčok, sporákov či televízorov. Cieľom bolo, aby spotrebitelia pri kúpe výrobkov získali zrozumiteľnú informáciu o ich energetickej náročnosti.

Podľa Európskej komisie zostáva význam energetického štítkovania aktuálny aj dnes. Pravidlá pre energeticky efektívne výrobky majú okrem informovania spotrebiteľov prispievať aj k nižšej spotrebe energie, nižším účtom domácností a menšej závislosti Európy od dovozu fosílnych palív.

Komisia s odvolaním sa na najnovšiu správu „Ecodesign Impact Accounting“ odhaduje, že energeticky efektívnejšie výrobky môžu spotrebiteľom priniesť úsporu až 317 eur ročne, vyjadrenú v cenách z roku 2024.

Energetické štítkovanie sa od svojho vzniku rozšírilo aj mimo Európy. Prvými výrobkami, na ktoré sa energetické štítkovanie zameralo, boli chladničky. Podobné pravidlá sa dnes podľa Európskej komisie používajú približne v 80 jurisdikciách vo svete.

Systém štítkov sa zároveň postupne rozšíril aj o ďalšie údaje. Okrem spotreby energie môžu štítky pri niektorých výrobkoch zohľadňovať aj informácie dôležité pre spotrebiteľov, napríklad opraviteľnosť alebo ďalšie parametre používania výrobku.