Proamerická opozícia v gruzínskom parlamente začala aktívne riadiť  demonštrácie v uliciach Tbilisi, pretože gruzínsky parlament navštívila ruská parlamentná delegácia. V Gruzínsku sa tak začala parlamentná kríza, ruská parlamentná delegácia a ruskí turisti už opustili Gruzínsko a Rusi  uvažujú aj o tom, že prijmú voči Gruzínsku prísne ekonomické sankcie, ktoré  môžu narobiť gruzínskej ekonomike značné problémy.

Ramzan Kadyrov však nie je ani ekonóm a ani diplomat. Je politik a vojak, na udalosti reaguje so svojským humorom. Keď začali v Ingušsku silnieť pred  niekoľkými týždňami protičečenské nálady (protičečenské nálady súviseli s nezrovnalosťami ohľadne čečensko-ingušskej hranice) a začali sa množiť na internete ingušské nevyberané útoky voči Kadyrovovi, urážajúce jeho mužnosť  a charakter (na Kaukaze to neberú na ľahkú váhu), vystúpil Kadyrov s vyhlásením v ktorom uviedol, že čečenskej tajnej službe nebude robiť žiadne  problémy zistiť, z akých adries k urážkam Kadyrova prichádza (Čečenci a  Inguši sú si jazykovo podobní asi ako Česi a Slováci) a čečenským agentom  nebude robiť problém prísť nadránom k dotyčným pisateľom a zlámať im prsty tak, že nebudú môcť ťukať do klávesnice celé mesiace.

Keďže všetci vedia, že Kadyrov nehovorí do vetra a svoje sľuby plní, lebo slovo robí Čečenca, takmer okamžite urážlivé príspevky z netu zmizli, rovnako ako pred rokmi zmizla LGBT komunita z Čečenska (Kadyrov ako veriaci moslim považuje homosexualitu za smrteľný hriech a rozhodol sa, že v Čečensku problém homosexuality vyrieši. Vyriešil, homosexuáli alebo opustili Čečensko, alebo sa stratili, alebo zmenili svoje sexuálne návyky, alebo začali žiť v zdržanlivosti a sexuálnej čistote, alebo sa im darí pred Kadyrovom svoju homosexualitu utajiť).

Na adresu Gruzínska sa Kadyrov takisto vyjadril veľmi otvorene, vyslovil len spomenutú vetu: “Z Grozného do Tbilisi je len 200 km”. V tejto jednoduchej vete sa skrýva nevyslovená hrozba a Gruzínci dobre vedia, že utrpeli porážku v Abcházsku 1992 (Gruzínci sa snažili počas vojny ukradnúť a odviesť z  Abcházska aj trolejbusy, lebo boli lepšie ako gruzínske, Abcházci sú  evidentne bez Gruzíncov spokojní) či porážku v Osetínsku 2008 (Gruzíncom pomáhali Američania, ktorí huckali Saakašviliho do vojny proti južným  Osetíncom), tieto porážky Gruzíncov frustrujú. Kadyrovom spomenutých 200 km je dosť malá vzdialenosť, takže ak sa situácia vyvinie zle, Kadyrov naznačuje, že môže nasledovať ďalšia gruzínska porážka.

Video Abcházska lezginka

Ako bolo uvedené vyššie, Kadyrov nie je ani ekonóm a ani diplomat, dáva  prednosť kalašnikovu pred diplomaciou. Rusi sú diplomati a až potom vojaci, riešiť situáciu s Gruzíncami budú najprv po dobrom (táto fáza sa už skončila), potom ekonomickým nátlakom a až nakoniec – ak to bude nutné – ráznejšie (tento postup v troch základných krokoch majú Rusi spoločný s Američanmi).

Embargo na gruzínsky tovar, protigruzínske sankcie a strata ruských turistov sa určite veľmi negatívne odrazia na gruzínskom rozpočte. Takýto ruský postup fungoval na Erdoganove Turecko, ktoré je ekonomicky podstatne silnejšie ako Gruzínsko, takže bude s veľkou pravdepodobnosťou fungovať aj na Gruzínsko. Následne si podľa Rusov Gruzínci kvôli vlastnému biznisu vyriešia problémy s proamerickými agentami v Gruzínsku vo vlastnej réžii (Rusov nebude zaujímať ako to Gruzínci s proamerickými agentami vyriešia, či po dobrom, po zlom alebo ich len odstavia), pretože predsa len je Amerika ďaleko a biznis s Rusmi je podstatne bližšie.

Podľa Kadyrova je škoda, že zopár opozičných krikľúňov prepojených na Američanov zvyšuje v Gruzínsku napätie. Rusi sú úzko spätí s Kaukazom a Gruzínci by bez Ruska neexistovali, už by dávno zanikli v osmanskom svete. Vďaka Rusku pozná svet dnes aj gruzínsku hudbu či literatúru. Kaukazania a Rusi sú susedia, nenávisť medzi Kaukazanov a Rusov vštepujú Američania cez nimi podplatených gruzínskych marginálnych politikov.

V Tbilisi sa podľa Kadyrova od Saakašviliho éry objavili vo zvýšenej miere proamerickí politici, ktorí na americký príkaz zvyšujú napätie medzi Rusmi a Gruzíncami, podobní politici sa objavili aj na Ukrajine. Kadyrov sa odvoláva na Allaha, keď tvrdí, že Čečenci majú radi Gruzíncov a vždy ich budú vnímať ako bratov a budú s nimi rozvíjať vzájomne prospešné vzťahy. Ak sa však presadí marginálna skupina proamerických gruzínskych politikov, ktorí na americký príkaz zvyšujú napätie a chcú rozbiť vzťahy s Ruskom, budú to Čečenci vnímať veľmi negatívne a negatívne sa to odrazí aj na čečensko-gruzínskych vzťahoch.

Kadyrov sa pozastavil aj nad tým ako rýchlo gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili obvinila z demonštrácii Rusko. Kadyrov so znechutením reagoval aj na skutočnosť, že svoj rusofóbny prejav Zurabišviliová servilne predniesla na stretnutí so západnými diplomatmi. Tí sa museli v duchu nad Zurabišviliovej slovách dobre zabávať, pretože sami najlepšie vedia, že za protestami stoja Američania.

Kadyrov však verí, že väčšina Gruzíncov je normálnych a nájde v sebe dostatok vôle a nepripustí, aby marginálna časť proamerických gruzínskych politikov chorobne nenávidiacich Rusko, určovala na americký rozkaz budúcnosť Gruzínska. Čečenci a Kadyrov v sebe takúto vôľu našli, čečenských teroristov už v minulosti eliminovali a dnes už nemajú ako Američania ovplyvňovať politický život v Čečensku. Americké sankcie voči Čečensku rieši Kadyrov recipročne, Američania v Čečensku tým pádom nie sú.

Ruský spisovateľ a novinár Dmitrij Olšanskij okomentoval na portáli rusvesna v článku “Оккупация? Живите без нас, а заодно и без денег” situáciu jednoducho a presne. Gruzínci majú dojem že ich okupujeme? Nech si žijú teda bez Rusov ale zároveň bez ruských peňazí.

Dmitrij Olšanskij označil hystériu v Gruzínsku, ktorú rozpútali proamerickí krikľúni za absurdnú. Proamerickí demonštranti v Gruzínsku vreštia, že sú Rusi vrahovia a okupanti. Paradoxne ešte viac zvyšujú svoj vresk, keď sa dozvedia, že Rusi stiahnu svojich turistov z Gruzínska a zavedú sankcie voči Gruzínsku, ktoré sa týkajú gruzínskeho exportu.

Rusko by mohlo vrešťať na nemeckú alebo americkú adresu, že Nemci a Američania sú okupanti, pretože Nemci zaútočili v roku 1941 na Rusko a dve veľmoci Rusko a Američania vedú dnes vzájomný geopolitický zápas v multipolárnom svete. Keďže však Rusi na rozdiel od gruzínskych krikľúňov netrpia komplexami a pocitmi menejcennosti, k ničomu podobnému z ruskej strany neprichádza. Nemcov a Američanov (ak neporušia zákon) v Rusku nikto neprenasleduje, sankcie, ktoré Američania zaviedli a Nemci, ktorí tieto americké sankcie s čoraz väčšou nechuťou dodržujú, si musia problémy so sankciami vyriešiť sami.

Je absurdné, keď ruská parlamentná delegácia navštívi Gruzínsko a gruzínski proamerickí politici z parlamentnej opozície to označujú za okupáciu. Do ruského parlamentu niekoľkokrát zavítali Američania, nikto z Rusov to však za okupáciu nepovažoval. Je absurdné, keď sa Gruzínsko a Ukrajina, dve najbohatšie republiky bývalého ZSSR, ktoré v roku 1991 nástojili na rozbití ZSSR a začínali svoju púť s úplne čistým stolom (Rusko prebralo všetky dlžoby ZSSR a drvivú časť týchto dlhov už splatilo) stále považujú za okupované a vinia Rusko zo svojej katastrofálnej ekonomickej situácie. Od roku 1991 si hospodária Gruzínci a Ukrajinci sami a za to, že hospodária katastrofálne, však Rusko naozaj nemôže.

Gruzínci si musia svoj priestor a problémy podľa Dmitrija Olšanského vyriešiť sami. Pokojne môžu na svojich plážach privítať iných ako ruských turistov, stačí rozbehnúť kampaň v Európe a presvedčovať Európanov, zvyknutých na turecké, grécke, chorvátske, talianske či španielske letoviská alebo Egypt či Tunis, že Gruzínsko je vhodnejšou destináciou pre oddych. Ak sa ale Gruzíncom ich náborová turistická kampaň nepodarí tak sa budú musieť zmieriť so skutočnosťou: “Začali ste vrešťať na ruskú adresu? Tak to máme mínus 750 miliónov USD (ročný odhad koľko získavajú Gruzínci z ruských turistov). Okupácia? Tak sa kŕmte svojimi gruzínskymi potravinami sami. Veľa úspechov bez ruských financií, my už žiadne vaše hysterické absurdity trpieť nebudeme. Pôjdeme bez sentimentu a v inom režime, uvidíme, kto pôjde prvý do kolien”.