V úvodnej kapitole si autor kladie otázky: „Čo ak ku krízam dochádza chamtivosťou bankárov, alebo preto, že kapitalizmus uviazol v pasci, ktorú sám vytvoril? Čo keď kapitalizmus nie je prirodzený systém, ale zvláštny systém so sklonom k systémovému zlyhávaniu?“. Ďalej autor píše:“ Ľavica s K.Marxom ako svojim prorokom vždy varovala, že kapitalizmus ako systém sa snaží premeniť ľudí v automaty a tržnú spoločnosť v dystopiu podobnú Matrixu. Čím viac sa blíži k tomuto cieľu, tým viac sa dostáva bližšie, podobne ako mýtický Ikarus, k okamžiku svojej skazy, či krachu. Po krachu sa zviecha, opráši a vydá opäť na tú istú cestu. Podľa toho boli kapitalistické spoločnosti skonštruované tak, aby vytvárali periodické krízy, ktoré sa ďalej zhoršujú tým, že vytláčajú z produkčného procesu ľudskú prácu a z verejnej debaty kritické myslenie. Tým, ktorí z toho vinia ľudskú lakomosť, chamtivosť a sebeckosť K.Marx odpovedal, že sa síce riadia zdravým inštinktom, ale hľadajú na nesprávnom mieste, lebo tajomstvom kapitalizmu je jeho sklon k rozporom, t.j. schopnosť vytvárať súčasne obrovské bohatstvo aj neznesiteľnú chudobu, nádherné nové slobody aj najhoršie formy otroctva, žiarivé mechanické roboty aj pustú ľudskú drinu. Ľudská vôľa môže byť tajomná a záhadná, ale vo veku kapitalizmu sa stáva skôr odvodeným činiteľom než hlavným hýbateľom. Tým, čo si prisvojil úlohu hlavnej sily utvárajúcej náš svet a našej vôle, je totiž kapitál (zisk)“.

V jednotlivých kapitolách sa autor zapodieva predovšetkým finančným sektorom globálnej ekonomiky a to od konca 1. svet. vojny, ale zachádza aj do hlbšej minulosti. Popisuje príčiny veľkej hospodárskej depresie v tridsiatych rokoch min.storočia, vysvetľuje zámer povojnového Marshallovho plánu, rozbehnutie Globálneho plánu Bretton–Woodskou dohodou mocností, ktorou zlato prestalo byť svetovým platidlom a bolo nahradené dolárom ako svetovou menou, s vytvorením najprv FED-u (Federálny rezervný fond) a potom MMF (medzinárodný menový fond) ako prepojené finančné nástroje na budovanie závislosti sveta na USA alias globálnom Minotaurovi.

Vysvetľuje podstatu toxických swapových úverov a hedgeových fondov vytvárajúcich finančné bubliny, z ktorých vznikajú krachy na burzách a spôsobujú krízy. Odhaľuje mechanizmus recyklácie prebytkov jednotlivých štátov výhodný pre USA a na úkor tých štátov, cituje šéfa FED-u P. Volckera, ktorý na margo ťažkostí štátov vo svetovom finančnom sektore a ktoré USA nepostihujú aj keď ich spôsobujú, arogantne vyhlásil, že „Obmedzovanie externého financovania je niečo, s čím si majú robiť starosti obyčajné štáty a nie nepochybný vodca slobodného sveta“.

Komentuje mnoho ďalších finančných aspektov vplývajúcich na nevyváženú globálnu ekonomiku. Autor píše o prechodne zlatom veku kapitalizmu, o financovaní dvojitého deficitu USA zvyškom sveta petrodolármi, aj o prílišnej servilnosti „slabnúceho slnka, ranených tigrov, prešľapujúcej Európy a ustaraného draka“ ku globálnemu Minotaurovi, čo ten aj náležite využil. Potvrdzuje, že Minotaurus zohral kľúčovú úlohu v porážke SSSR s jeho satelitmi a od USA odstredivých štátov tretieho sveta v studenej vojne aj toxickou finančnou úverovou politikou MMF.

Aj keď autor svojim spôsobom obdivuje schopnosť us-ekonómov, finančníkov a bankárov pružne reagovať na vývoj vo svetovej ekonomike a riešiť vzniknuté problémy vždy v ich prospech, neverí v budúcu schopnosť globálneho Minotaura vyviezť svetovú ekonomiku z mrákot. Budúcnosť ako jednu z možností vidí, tento skôr lavicový ekonóm, v zavedení multilaterálneho globálneho mechanizmu recyklácie prebytkov (GMPR) štátov tak, ako ho navrhol Angličan J. M. Keynes v roku 1944 na konferencii v Bretton Woods, zamietnutý vtedy USA, ktorý „nebude závisieť od chytrých predstaviteľov jediného štátu a na jeho finančnom sektore a bez povinnosti niekomu skladať účty“. Otvorenou otázkou je, čo s MMF, resp. v akej forme by mohol prežiť.

Minotaurus bol podľa gréckej báje netvor, na pól človek – na pól býk, ktorého splodila žena krétskeho kráľa Mínosa. Ten dal Minotaura zavrieť do podzemných katakomb. Athénsky kráľ Aegeus prehral vojnu s Kréťanmi, ktorí boli hegemónmi v oblasti Egejského mora, musel preto platiť tribút a raz ročne posielať mladých mužov aj mladé devy ako potravu pre Minotaura. Athénčanov nakoniec podľa báje vyslobodil a zbavil závislosti na Kréťanoch syn athénskeho kráľa Theseus tým, že zabil netvora. V skutočnosti Kréťanov zlikvidoval nesmierne silný výbuch vulkánu na ostrove Théra (pôvodný názov) v Egejskom mori, dnes ostrov Santorin, ktorý zmietol vyspelú krétsku civilizáciu.

Pred vstupom do New Yorku po mori sa týči 93 m vysoká postava Sochy slobody, v jednej ruke s knihou a v druhej s pochodňou. Neznalý by si myslel, že drží Bibliu a pochodeň na šírenie kresťanstva, mieru a demokracie. Omyl. V jednej ruke drží Deklaráciu o nezávislosti USA a v druhej pochodeň na zabránenie nezávislosti zvyšku sveta a teda ich závislosti na USA.

Na dosiahnutie tejto závislosti používajú USA diplomatické, spravodajské, ekonomické, kultúrne nástroje a keď treba aj vojenské prostriedky, k čomu slúžia ich lietadlové lode a postupne vybudované ich vojenské základne po celom svete. Tento spôsob vývozu us-demokratúry (pax amerikána) im umožňoval a zatiaľ umožňuje parazitovať na svete, čoho sa dobrovoľne nevzdajú už zo samej podstaty ich existencie a preto neustále zvyšujú finančné náklady na vojenskú techniku za peniaze svojich vazalov. Nespočetné a permanentne vedené vojny proti spurným štátom vo svete, s obrovskými hospodárskymi škodami a stratami ľudských životov za obdobie vyše 100 rokov, sú toho svedectvom.

Skrotí tohto nespôsobného, arogantného, agresívneho, do seba zahľadeného a pre seba chytrého Minotaura (globálneho vysávača), ktorý pri 5 % svetovej populácie spotrebúva 50 % svetových energetických zdrojov a vytvára 40 % svetového odpadu, či oslobodí svet od jeho panstva nejaký ďalší Theseus (aliancia štátov sveta?) ešte pred tým, než privedie svet do totálnej svetovej krízy, ktorá môže vyústiť do ekonomickej, ekologickej a vojensko-politickej katastrofy?

Peter Holý-Sitňanský