Môj profil 
Predplatné
Podľa Geista bolo zloženie EK priestorom pre súboj medzi ER a EP. „Pozícia EP formálne veľmi utrpela tým, že nebola rešpektovaná procedúra spitzenkandidátov (predseda najsilnejšej frakcie sa stane predsedom EK pozn. SITA), treba ale povedať, že tá procedúra už nemala podporu medzi členskými krajinami, ale ani medzi všetkými frakciami v EP,“ uviedol. Na druhej strane ale vidí, že EP vyvolal tlak pri viacerých vysokopostavených nomináciách.
„Špeciálne v prípade francúzskej kandidátky Sylvie Goulardovej (ktorá pri vypočúvaniach nedokázala presvedčiť europoslancov o svojej bezúhonnosti, pozn. SITA) EP ukázal, že je ochotný sa postaviť proti ER a prinútiť ju rešpektovať parlamentnú rovinu demokracie na európskej úrovni, pretože je jedinou priamo volenou inštitúciou,“ zhodnotil analytik s tým, že súboj medzi inštitúciami vidí ako remízu.
Rozdiel v skladaní EK vidí aj v zmenení rozloženia EP. „Bolo potrebné získať súhlas liberálov aj zelených. V prípade liberálov súhlas súvisel aj s personálnymi nomináciami, pretože viacero komisárov pochádza zo skupiny liberálov. Pri strane zelených išlo skôr o programové otázky,“ povedal. Podľa analytika sa to odzrkadlilo aj vo formulácii zelenej politiky. Tá sa aj programovo stala jednou z priorít budúcej EK.
Problémom pre fungovanie novej EK v prípade, že získa dôveru, môže byť Spojené kráľovstvo. Británia do EK nenominovala svojho zástupcu aj napriek tomu, že ju k tomu dezignovaná predsedníčka Ursula von der Leyen vyzvala.
„Z formálneho a právneho hľadiska to môže byť problém, pretože akékoľvek budúce rozhodnutia budú môcť byť spochybnené a napadnuté na Súdnom dvore EÚ,“ upozornil Geist. Podľa neho by takéto útoky mohli prichádzať zo strany euroskeptických parlamentných skupín a členských krajín, ktoré nebudú spokojné s nariadeniami EK. Politológ ale zdôrazňuje, že členské štáty nemohli konať inak. „Ostatné členské krajiny konali v dobrej viere, keď britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi povolili odklad brexitu. On prisľúbil, že sa bude správať konštruktívne a počítalo sa s tým, že Británia bude nominovať svojho eurokomisára,“ dodal.
EP bude schvaľovať EK ako celok v stredu 27. novembra v Štrasburgu. Ešte nikdy v histórii sa nestalo, že by komisia nezískala dôveru parlamentu. Po voľbách v máji 2019 stratili väčšinu v parlamente ľudovci (EPP) a socialisti (S&D), ktorých koalícia viedla a obsadzovala najvyššie posty v európskych štruktúrach dekády. Naopak posilnili sa frakcie liberálov a zelených. Oslabenie dvoch tradičných frakcií vyvolalo pochybnosti o tom, či bude nový EP schopný prijímať dôležité rozhodnutia, akým je aj schvaľovanie novej EK. Ak komisia nezíska dôveru v parlamente, EÚ si celý proces zopakuje od začiatku.
.JPG)
.jpg)
