Bratislava 14. augusta 2019 (HSP/Foto:SITA-/Diana Černáková)

Minimálna mzda by sa mala od začiatku budúceho roka radikálne zvýšiť. Po rokovaní s odborármi to uviedol predseda strany Smer-SD Robert Fico. Poslankyňa Soňa Gaborčáková si však myslí, že pri súčasnom nastavení odvodov a daní, bude jej nárast výhodnejší viac pre štát ako pre zamestnanca

V súčastnosti  pracuje približne 217-tisíc ľudí za minimálnu mzdu. Ide o 4 % Slovákov, ktorí na výplatnej páske majú 520 eur v hrubom a na účet v čistom dostanú okolo 430 eur.

“Potreba odmeniť zamestnanca za kvalitne odvedenú prácu je správna a potrebná. Ale je aj lepší spôsob ako zabezpečiť, aby ľudia zarábajúci minimálnu hodnotu mali reálne vyšší príjem,” myslí si poslankyňa, ktorá poukazuje na fakt, že súčasné nastavenie odvodov a daní pri minimálnej mzde spôsobí, že jej nárast bude výhodnejší viac pre štát ako pre zamestnanca.

“Kým sa minimálna mzda za posledných 8 rokov navýšila o 64 %, nezdaniteľné minimum narástlo len o 7,9 %. Daňovo-odvodové zaťaženie práce ľudí poberajúcich minimálnu mzdu môže pri dnešných návrhoch vzrásť na približne 40 %,” vysvetlila.

To, podľa slov poslankyne znamená, že ľudia s nízkymi mzdami platia každým rokom vyššie dane. “Ak by sme reálne chceli motivovať a odmeniť zamestnancov lepšou voľbou je znížiť odvodové zaťaženie,” navrhuje poslankyňa a pripomína, že aj odborníci navrhujú zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku, ktorá by znížila náklady práce a zvýšila čistý príjem ľudí.

“Musíme hľadať lepšie spôsoby ako zvýšiť príjem u tzv. nízkopríjmových zamestnancov. Také, ktoré ľudia pocítia v peňaženke a rodinnom rozpočte, nielen na papieri,” dodáva na záver poslankyňa Soňa Gaborčáková.

Minimálna mzda by sa mala zvýšiť o viac ako 40 eur

Ako uviedol Róbert Fico na tlačovej konferencii, kým od začiatku tohto roka sa najnižšie hrubé zárobky zvýšili o 40 eur na 520 eur, od začiatku budúceho roka by mala minimálna mzda stúpnuť výraznejšie. “Keby bolo na mne, je to 600 eur a nikomu by sa nič nestalo, keby vláda rozhodla o 600 eurách,” povedal.

Podľa Fica by sa mala tiež prijať legislatíva, podľa ktorej by sa minimálna mzda automaticky zvyšovala podľa rastu priemernej mzdy na Slovensku, pričom by minimálna mzda tvorila 60 % z priemernej mzdy.

“Vzorec, ktorý by mal byť aj európsky prijatý, že 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve by mala tvoriť minimálna mzda, je veľmi správny vzorec,” povedal. Najneskorším termínom, odkedy by sa podľa Fica mal tento vzorec uplatňovať, je 1. január 2021. Avizoval, že takýto legislatívny návrh sa poslanci Smeru pokúsia predložiť už na jeseň tohto roka. Fico zdôraznil, že zvyšovanie minimálnej mzdy nikdy nemalo negatívny dopad na vývoj zamestnanosti.

Smeru a odborárom podľa Fica záleží na prijatí európskej minimálnej mzdy, ako aj na znížení nadčasov, ktoré môže zamestnávateľ nariadiť svojmu zamestnancovi, zo súčasných 150 hodín na 100 hodín ročne. “Prídeme s právnou úpravou, ktorá zmení parametre pri nadčasoch,” sľúbil odborárom. Nad 100 nariadených nadčasových hodín až do 400 hodín ročne sa podľa Fica bude musieť zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť. “Nevylučujeme, že za takéto nadčasové dohodnuté hodiny bude musieť zamestnávateľ zaplatiť viac,” povedal Fico, podľa ktorého sa nadčasy stanú významnou témou volebného programu Smeru.

V súvislosti so zvýšením, či zavedením nových príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu a v noci Fica potešilo, že sa obmedzuje práca v noci a v nedeľu, čo je podľa neho správne. “My toto hodnotenie považujeme za pozitívne,” povedal. Zamestnávatelia podľa neho zisťujú, že práca v noci a v nedeľu je drahšia a táto práca sa presúva na iný čas. “Naďalej budeme tlačiť na rast miezd,” zdôraznil Fico. Upozornil na to, že podiel miezd na hrubom domácom produkte je na Slovensku jeden z najnižších v Európskej únii.

Smer a odborári tiež budú spoločne presadzovať, aby sa zmenili podmienky priznávania predčasných starobných dôchodkov.

Konfederácie odborových zväzov SR sa so Smerom nedohodla

Prezident Konfederácie odborových zväzov SR Marián Magdoško upozornil na to, že odborári sa s predstaviteľmi Smeru nedohodli na konkrétnej sume minimálnej mzdy na rok 2020, ale len na tom, že by sa najnižšie hrubé zárobky mali razantnejšie zvýšiť a na tom, že minimálna mzda by mala predstavovať 60 % z priemernej mzdy na Slovensku.

Odborári podľa neho diskutovali aj o zrýchlení práce pracovných súdov, zvýši sa vážnosť inšpekcie práce. “Postavenie zamestnanca na pracovisku sa musí zmeniť v prospech zamestnanca,” povedal. Za dôležitý šéf KOZ považuje aj rast miezd v štátnej a verejnej správe.

Podnikatelia nesúhlasia s tým, aby sa minimálna mzda určovala politickým rozhodnutím

Väčšina podnikateľov nesúhlasí s tým, aby sa minimálna mzda určovala na základe politického rozhodnutia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v druhej polovici júla pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Ako sa uvádza v tlačovej správe, zúčastnilo sa ho 146 podnikateľov z celého Slovenska. Z nich 95,9 % nesúhlasí s tým, aby sa minimálna mzda určovala na základe rozhodnutia vlády.

Podľa vyše polovice podnikateľov by sa minimálna mzda mala určovať na základe určeného vzorca naviazaného na produktivitu práce (55,6 % opýtaných) alebo na základe v zákone určeného vzorca naviazaného na rast priemernej mzdy (43,7 % respondentov). Dve tretiny, resp. 66,2 % podnikateľov, pocítilo v posledných rokoch negatívne dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy.

Podnikatelia sa podľa tlačovej správy so zvyšovaním minimálnej mzdy vysporiadali rôzne. Najviac, až 43,1 %, obmedzilo rast miezd a odmien zamestnancov, 28,5 % z nich zvýšilo ceny, 22,2 % obmedzilo počet zamestnancov. Ďalších 13,2 % zvýšilo efektívnosť tak, aby sa to nedotklo počtu a odmien zamestnancov. S tým, aby sa v roku 2020 zvýšila minimálna mzda na 635 eur mesačne, čo je aktuálny návrh Konfederácie odborových zväzov (KOZ), súhlasí len 13,1 %. Zvyšných 86,9 % nesúhlasí s týmto návrhom. S návrhom niektorých zamestnávateľov, aby sa v roku 2020 zvýšila minimálna mzda na 552 eur mesačne, súhlasilo 62,1 % podnikateľov. Zvyšných 37,9 % nesúhlasí ani s týmto návrhom.

Viac ako polovica respondentov, resp. 54,2 %, potvrdila, že súčasná úroveň minimálnej mzdy spôsobuje problémy v ich podnikaní. Vo väčšej miere sú medzi nimi zastúpení podnikatelia z chudobnejších regiónov, konkrétne z Prešovského, Žilinského a Banskobystrického kraja.

Vláda by podľa podnikateľov mala pomáhať ľuďom s nízkym príjmom znížením daní a odvodov, čo myslí si 88,3 % z nich, ale aj podporou tréningu a rekvalifikácie – 35,2 % opýtaných. Podľa 26,9 % podnikateľov by mala pomáhať aj posilnením súbehu príjmu práce a sociálnych dávok alebo primeraným zvyšovaním minimálnej mzdy, čo uviedlo 10,3 % respondentov.

Spolu 51,4 % podnikateľov je za to, aby zamestnanci s minimálnou mzdou boli cez nezdaniteľné minimum úplne oslobodení od daní z príjmov, pričom výpadok príjmov v rozpočte verejnej správy by sa kompenzoval zvýšením iných daní, napr. daní z majetku, DPH, environmentálnych daní. Naopak, 48,6 % s týmto návrhom nesúhlasí.