Jeho fresky,  obrazy, skice a nákresy sú po celom svete, najmä v Rakúsku,  na Morave, v Čechách, na Slovensku, v Nemecku a v Maďarsku. Za vrchol jeho tvorby je považovaná sakrálna tvorba, fresky a oltárne obrazy, ktoré sú v mnohých dedinách po celej Európe.

Narodil sa 8. júna 1724 v rodine maliara Antona /1684 – 1748// a Anny rodenej Modtlin /1697 -1779/  v Langenargen, kde získal od svojho otca prvé maliarske skúsenosti. V roku 1739 odišiel do Viedne kde súbežne študoval u maliara Petra van Roye a na Viedenskej Akadémii v rokoch 1739 – 45 a potom  1750 – 52. V roku 1759 sa stal členom vedenia Akadémie a bol menovaný cisársky dvorným maliarom. V roku 1788 sa stal členom výtvarnej Akadémie v Berlíne. Spočiatku bol ovplyvneným tradíciou Juhonemeckej barokovej maľby, po roku 1745 ho ovplyvnil jeho profesor maľby a rektor viedenskej Akadémie Paul Troger. Jeho prostredníctvom sa zoznámil s talianskym výtvarným umením a tiež s holandským maliarstvom a dôležitým inšpiračným zdrojom sa pre neho stala holandská umelecká škola. Po otcovej smrti zobral matku a súrodencov k sebe do Viedne. Oženil sa dvakrát, druhý krát v roku 1780. Manželka Katharina ho prežila  o rok. Zostal po ňom pätnásťročný syn Anton Jakub a majetok len veľmi skromný. Bol zakladateľom a až do svojej smrti riaditeľom domova pre nemajetných výtvarných umelcov, ktorí sa ocitli v materiálnych ťažkostiach. Zomrel vo Viedni 8. augusta 1796. Už počas štúdia na Viedenskej Akadémii realizoval práce v piaristickom kostole Mária Treu vo Viedni a v kostole piaristov v Mikulove a v sále arcibiskupského zámku v Kroměříži. Jeho práce sú v zámku Halbuturn, v Innsbruckom Hofburgu,  zámok Jaroslavice, karmelitánskom kostole v Stoličnom Belehrade, arcibiskupskom paláci v Kalicsi, Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Gyori v Maďarsku, na Morave premonštrátskom kláštore v Louke u Znojma, Kostole sv. Tomáša v Brne, v Hradišti u Znojma a inde. Svojimi maľbami dva roky pred smrťou vyzdobil kláštor premonštrátov v Prahe na Strahove. Na Slovensku jeho práce sú v kostole Trinitárov v Bratislave, freska Zázrak sv. Ladislava je v kaplnke primaciálneho paláca a maliarska výzdoba kaštieľa a kaplnky v Trenčianskych Bohuslaviciach.

V roku 1778 vytvoril pozoruhodný obraz na hlavnom oltári farského kostola Sv. Michala archanjela v Skalici. Skalický farský kostol prechádzal rekonštrukciou v rokoch 1770 – 78. Magistrát mesta Skalice ako patrón farského kostola pozval kamenára z Bratislavy, aby si pozrel svätyňu v súvislosti s postavením nového hlavného oltára, ktorý mal nahradiť drevený oltár z roku 1692. Opravy sa diali pod vedením skalického dekana Jozefa Gulika, ktorý pochádzal z urodzenej rodiny, ktorá bola spolumajiteľkou bráneckého. panstva. Pôvodne bol jezuitom a vyučoval filozofiu, matematiku a morálku na trnavskej univerzite, bol doktorom filozofie a teológie. Skalickým farárom bol od 21. decembra 1775 do roku 1802, kedy sa stal bratislavským kanonikom. Na jeho podnet pozval magistrát do mesta Jasovského sochára Antona Kraussa a 29. septembra 1777 s ním uzavrel zmluvu a tiež z mramorovačom Karolom Millnerom z Viedne na vyhotovenie nového hlavného oltára. 9. októbra 1777 uzatvorilo mesto zmluvu s maliarom Augustínom Harazinom, ktorý mal pozlátiť architektonické časti oltára. Celková suma výdavkov na nový oltár 5134 zl. 96  3/4 gr.  Táto oltárna architektúra sa stala šťastne voleným rámcom pre nádherný obraz Franza Antona Maulsbertscha, ktorého tiež odporučil Jozef Gulik, ktorý dostal 550 zl. Krauss mal podľa zmluvy dostať za prácu 1100 zl. byt a palivo, Millner 650 zl. byt a palivo. Niektorým členom magistrátu, keďže Skalica bola v čulom obchodnom styku s Mikulovom a Znojmom, kde zanechal skvelé diela z prvého obdobia svojej tvorby, nebola postava maliara úplne neznáma. Ústrednou myšlienkou dramatického výjavu oltárneho obrazu víťazný boj archanjela Michala s démonom pod ochranou Nepoškvrnenej – vyjadril Maulbertsch protikladom svetlom jasajúceho sveta rokokových gracióznych anjelikov a utešených svätíc dodávajúc jeho deju náladovú lirickosť a ponurým svetlom padlých anjelov. Kým z hornej časti obrazu archanjela Michal, z ktorého pliec vlaje plášť a s postavou Nepoškvrnenej, zaliatou svetlom a symbolizujúcou odvekú čistotu prechádzajú teplé farby, v spodnej časti obraz s postavou démona dominujúce chladné modrozelené tóny farieb symbolizujúce beznádejnosť desivú prázdnotu.  K obrazu je kresba v grafickej zbierke Albertina vo Viedni a olejová skica v Štátnych múzeách v Berlíne, ktorá bola zničená v roku 1945. Kresba je vlastnoručne datovaná nápisom 11e 9bre 1777, je to iste náčrt kompozície, ktorý bol schválený magistrátom mesta Skalica. Zničená olejová skica je  kompozične zhodná   s obrazom je to zrejme modeletto pre obraz. Obraz vzniká v období, kedy si Maulbertsch z požiadaviek doby a vlastného štýlu vytvára svojský variant klasizujúcej maľby. Vtedy sa venoval veľkým freskovým objednávkam /Innsbruck, Dyje, Louka u Znojma/ oltárnych obrazov z tohto obdobia je menej. Obraz je jedným z najlepších na konci 70-tych rokov svojou sústredenou koncepciou, myšlienkovým napätím a výtvarnou kvalitou je dobrým reprezentantom nového obdobia Maulbertschovej tvorby. Tiež objednávka od magistrátu mesta je nezvyklá, je to v prípade bývalého Uhorska prvý známy prípad. Medzi výdavkami na stavbu oltára sú aj „exkurzie“ k nemenovanému maliarovi do Hradišťa a Velehradu a do Sobotišťa. Tiež výdavky na cestu posla k viedenskému umelcovi a na list zaslaný roku 1777 do Viedne, čo môže naznačovať, že rada mesta pred konečnou objednávkou oltárneho obrazu hľadala najskôr vhodného autora na okolí a až potom sa rozhodla objednať ho F.. A. Maulbertscha.  29. septembra 1778 sa na sviatok sv. Michala sa slúžila prvý krát slávnostná sv. omša pri tomto novom oltári. Mohutná architektúra hlavného oltára vypĺňa celú stenu gotického záveru svätyne a dominuje kostolnému priestoru, je jednou z najhodnotnejších oltárnych architektúr vyznievajúceho baroka na Slovensku.