Bratislava 18. júla 2016 (HSP/kp.ru/Foto:TASR/AP-British War Office)
Fašistických pohlavárov chceli okamžite postrieľať, Stalin to nedovolil
Plánujúc tlak na východ v rámci “Drang nach Osten”, videli pred sebou nacisti nie suverénne štáty a národy, ale „životný priestor“ pre „árijcov“, pole pre totálnu lúpež, pre čerpanie prírodných zdrojov a získanie bezplatnej pracovnej sily. Hľa, čo hovorí Himmler: „Ako sa cítia Rusi, ako sa cítia Česi, je mi absolútne jedno. Či žijú druhé národy v blahobyte, alebo zomierajú od hladu, ma zaujíma len do tej miery, do akej ich môžeme použiť ako otrokov pre našu kultúru. Ak pri stavbe protitankových valov zomrie 10 tisíc ruských žien od vyčerpania, alebo nie, ma interesuje len natoľko, nakoľko tento val musí byť postavený pre Nemecko…“
Podľa plánu „Ost“ bolo nutné z územia Poľska a okupovaných oblastí ZSSR vysídliť za Ural 85% populácie. Himmler v roku 1941 hovoril, že úlohou pochodu na východ je likvidácia 30 miliónov ľudí. Ešte v roku 1939 Hitler uvažujúc o budúcom víťazstve nad ZSSR, vyhlásil, že vyhladenie židov – je iba experimentom v porovnaní s rozsahom nadchádzajúcej likvidácie Slovanov. „Pokiaľ ide o smiešnych 100 miliónov Slovanov, tých lepších spomedzi nich prerobíme podľa svojho, no ostatných izolujeme v ich vlastných chlievoch. Tých z Nemcov, ktorí by začali rozprávať o nevyhnutnosti lepšej starostlivosti o miestne obyvateľstvo a šírení civilizácie medzi ním, odpraceme priamo do koncentračného tábora!“ – predpovedal führer.
Roosevelt vyzval vykastrovať Nemcov
Myšlienka medzinárodného súdneho procesu nad hlavnými nemeckými vojenskými zločincami sa nezrodila zo dňa na deň.
Ešte v roku 1942 britský premiér Winston Churchill povedal, že nacistická verchuška musí byť popravená bez súdu. V marci 1943 minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických Cordell Hull vyhlásil, že odporúča „zastrelenie a fyzickú likvidáciu celého nacistického velenia“. 10 júla 1944 americký generál Dwight Eisenhower navrhol postrieľať nepriateľské nemecké vedenie „pri pokuse o útek“.
Uvažovalo sa, že je treba zničiť nemecký generálny štáb, celý personál SS, všetky riadiace kádre nacistickej strany vrátane tých na najnižších stupňoch. Vtedajší prezident USA Franklin Roosevelt 19. Augusta 1944 povedal: „ Musíme byť vo vzťahu s Nemeckom naozaj tvrdí. Mám na mysli celý nemecký národ, nielen nacistov. Nemcov je nevyhnutné buď vykastrovať, alebo s nimi zaobchádzať tak, aby v budúcnosti zabudli vôbec pomyslieť na to, žeby ešte niekedy vznikla možnosť, aby sa medzi nimi objavili osoby, ktoré by radi vrátili staré časy s možnosťou pokračovania v tom, čo bolo ich predkami začaté v minulosti.“
Je možné, že takýto osud by očakával Nemecko, ak by nebolo pevného postoja ZSSR. Keď Churchill presviedčal Stalina postaviť ich všetkých ku stene, ten odvetil: „Bez ohľadu na všetko, čo sa stalo, toto si vyžaduje… …súdny proces. Inak ľudia povedia, že Churchill, Roosevelt a Stalin proste vykonali pomstu nad svojim politickým protivníkom!“
„Musíme to urobiť tak“ – naliehal britský premiér na stretnutí so Stalinom v Kremli 9. októbra 1944 – „ aby dokonca ani naši vnuci nemali možnosť vidieť, ako sa porazené Nemecko dvíha z kolien!“ Stalin nesúhlasil s takýmto prístupom: „Príliš kruté tresty vyvolajú v budúcnosti túžbu po pomste“. V konečnom dôsledku sovietske vedenie obhájilo svoju pozíciu.