Štvrtok 19. januára sa vo Francúzsku niesol v znamení silnej sociálnej mobilizácie proti projektu dôchodkovej reformy, ktorý navrhla vláda Emmanuela Macrona. Štrajky a rozsiahle demonštrácie nasledovali jeden za druhým po celej krajine.

Projekt dôchodkovej reformy predložila premiérka Elisabeth Borneová Národnému zhromaždeniu 10. januára. Stanovuje predĺženie veku odchodu do dôchodku na 64 rokov pre všetkých pracujúcich – či už zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby alebo štátnych zamestnancov. Predĺžiť sa má aj dĺžka príspevkového obdobia zo 42 na 43 rokov, aby bolo možné poberať plný dôchodok. Reforma tiež predpokladá zrušenie všetkých existujúcich osobitných “režimov” pre nových účastníkov trhu práce.

Plán vlády sa stretáva s veľkým nesúhlasom verejnosti: Šesť z desiatich Francúzov je proti nemu. Odporcovia sa nachádzajú tak na ľavici, ako aj na pravici, a návrh zákona je podrobený početnej kritike. Na ľavici odbory a krajná ľavica odmietajú zánik osobitných režimov a predĺženie pracovného času. Na pravici Národné zhromaždenie kritizuje “zbytočnú a nespravodlivú reformu”, ktorá nezohľadňuje pôrodnosť a ktorá kladie bremeno odvodov na tých najskromnejších.

Mnohí nestranícki pozorovatelia sa domnievajú, že deficit pripisovaný dôchodkom a riziko bankrotu systému sú nadhodnotené a že predĺženie pracovného času len čiastočne zabezpečí riešenie štrukturálnych problémov, ktoré reforma nerieši, ako napríklad nadmernú váhu dôchodkov v štátnej službe v štátnom rozpočte. “Táto reforma nerieši základný problém, ktorým sú dôsledky poklesu pôrodnosti v krajine, ktorá financuje svoje dôchodky zo dňa na deň,” vysvetlil v decembri pre noviny Ouest-France ekonóm Nicolas Marques, generálny riaditeľ liberálneho think-tanku Institut Molinari. “Pracovať o niekoľko štvrťrokov viac je v porovnaní s problémami, ktorým čelíme, anekdotické. Výrazne to nezníži deficit verejných financií.”

Štvrtkové štrajky sa dotkli mnohých odvetví, predovšetkým dopravy – národnej železničnej spoločnosti (SNCF), ale aj miestnych dopravných podnikov, ako je napríklad parížska RATP. Hlavné mesto bolo paralyzované, pričom niekoľko liniek metra bolo úplne uzavretých a mnohé ďalšie linky mali obmedzenú prevádzku. V oblasti vzdelávania podľa SNES-FSU, vedúceho odborového zväzu stredných škôl, štrajkovalo 65 % stredoškolských učiteľov. Ťažko zasiahnutý bol aj energetický sektor: v rafinériách skupiny TotalEnergie štrajkovalo 70 až 100 % štrajkujúcich a dodávky pohonných hmôt boli zablokované, avšak na rozdiel od októbra zatiaľ nebol zistený žiadny nedostatok. Najväčšie národné energetické spoločnosti – plynárenská (GRDF alebo Engie) a elektrická (EDF alebo Enedis) – znepokojené zánikom špeciálnych systémov tiež hlásili značný počet štrajkujúcich zamestnancov. Dobrovoľné prerušenie dodávok elektrickej energie, ktoré vyhlásil krajne ľavicový odborový zväz CGT, bolo dokonca zaznamenané v dvoch departementoch. K protestujúcim sa pridali aj pošta, štátna správa a verejnoprávne televízne a rozhlasové stanice.

Celkovo ministerstvo vnútra napočítalo približne 1,2 milióna demonštrantov v celej krajine; Philippe Martinez, generálny tajomník CGT, uviedol číslo 2 milióny demonštrantov. V Paríži bolo podľa policajného riaditeľstva na okraji pochodu zatknutých približne 40 ľudí za “nosenie zakázanej zbrane”, “urážku a vzburu” a “hádzanie projektilov a poškodenie”. Minister práce Olivier Dussopt priznal “značnú mobilizáciu”, ale prezident Emmanuel Macron na ceste do Španielska vyslal jasný signál, že je ochotný dotiahnuť projekt do konca: “s rešpektom, v duchu dialógu, ale aj s odhodlaním a duchom zodpovednosti”. Dôchodková reforma bola “demokraticky predložená, potvrdená” a je “predovšetkým spravodlivá a zodpovedná”, uviedla hlava štátu.

V reakcii na to osem hlavných francúzskych odborových zväzov vyzvalo na nový deň štrajkov a demonštrácií v utorok 31. januára s vedomím, že už sú naplánované ďalšie epizódy sociálnej mobilizácie. V sobotu 21. januára v Paríži pochodovali bojovníci La France Insoumise a v pondelok 23. januára plánovali v hlavnom meste demonštrovať pekári – tentoraz proti zvyšovaniu cien elektriny, nie proti dôchodkovej reforme.