Francúzsko je v plameňoch. Aké zlé je to tentoraz?

Paríž 26. marca 2023 (HSP/Politico/Foto:Screenshot)

Je to len ďalší francúzsky štrajk alebo kríza v štýle žltých viest? Francúzsko protestuje proti plánom Emmanuela Macrona zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Po mesiacoch štrajkov a protestov dosiahlo napätie vo štvrtok svoj vrchol, pričom v Paríži došlo k niekoľkým násilným výpadom, ktoré vyvolali spomienky na niekoľko mesiacov trvajúce hnutie žltých viest

Protesty ovplyvňujú každodenný život krajiny a dokonca aj medzinárodnú agendu Francúzska, pričom Elyzejský palác odložil dlho očakávanú návštevu kráľa Karola III. v Paríži. Odbory vyzvali na ďalší veľký deň štrajkov, ktorý sa uskutoční na budúci utorok, desiaty od začiatku demonštráci. Paralelne vypukli aj ďalšie menšie spontánne protesty, ktoré sú ďalšou spomienkou na pochody žltých viest.

Ako sa tam dostali?

Štrajky a protesty proti revízii dôchodkov sa začali začiatkom roka a tento týždeň sa vystupňovali po tom, ako vláda presadila zákon v parlamente v obavách, že nebude mať dostatok hlasov. Protestujúci, s ktorými sa rozprával portál POLITICO, sú nahnevaní na Macrona za reformu – ktorá by zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov a predĺžila odvody na získanie plného dôchodku – ale aj za obídenie hlasovania v parlamente.

Vracajú sa žlté vesty?

Ani nie. Medzi prebiehajúcimi protestmi a spontánnym hnutím, ktoré zablokovalo celú krajinu počas Macronovho prvého mandátu, je niekoľko rozdielov. Predtým, ako sa žlté bundy zmenili na masové protimacronovské hnutie, začali ako protest proti dani z pohonných hmôt, ktorý viedli najmä ľudia z nižšej strednej triedy z vidieckych oblastí, ktorí používajú autá na cestu do práce. Násilné akcie a vandalizmus boli kľúčovým znakom protestov žltých viest všade vo Francúzsku.

To je rozdiel oproti súčasným demonštráciám, kde násilie väčšinou vypuklo po tradičných protestoch vedených odbormi alebo pri následných protestoch menšieho rozsahu.

Jedno majú obidve demonštrácie spoločné, a to je široká podpora obyvateľstva. Podľa prieskumu Ifop zverejneného vo štvrtok je viac ako 60 % Francúzov za silnejšie protesty, ktoré by prinútili vládu ustúpiť.

Je otázkou kedy, nie či.

Čoraz viac však badať, že francúzske orgány sa pripravujú na najhoršie a že nad Francúzskom sa vznáša prízrak žltých viest. Niektorí protestujúci mali počas pochodov v Paríži na sebe fluorescenčné uniformy a po celej krajine sa objavujú malé spontánne zhromaždenia žltých viest.

Policajní agenti na mieste varovali vládu, že zažívajú rovnaké násilie, akému museli čeliť počas hnutia žltých viest. Sú to aj viaceré obvinenia z policajnej brutality, čo v posledných rokoch, vrátane krízy žltých viest, podnietilo oheň demonštrácií.

Macron vo svojom prvom televíznom rozhovore po presadení reformy v parlamente nepriamo prirovnal násilné protesty k podvratným nepokojom v USA alebo v Brazílii. Aj odbory, ktoré organizovali štrajky, si čoraz viac uvedomujú, že veci by sa mohli vymknúť spod kontroly. V piatok šéf odborov CFDT ponúkol Macronovi olivovú ratolesť, keď navrhol pozastavenie reformy na šesť mesiacov a opätovné stretnutie s odbormi, a to aj s pomocou sprostredkovateľa. “Upokojilo by to situáciu,” povedal pre rozhlasovú stanicu RTL.

Chystá sa Macron ustúpiť?

Francúzsky prezident zatiaľ nedal najavo, že by mohol zmeniť názor. V stredajšom televíznom rozhovore obhajoval reformu a tvrdil, že odbory neprišli s alternatívnymi návrhmi na reformu dôchodkového systému – čomu okamžite oponovali.

Na piatkovej tlačovej konferencii Európskej rady v Bruseli Macron odsúdil násilie a povedal, že je pripravený diskutovať s odbormi o ďalších otázkach, ako sú pracovné podmienky a platy.

Má opozícia páky?

Teoreticky je reforma hotová. Po obídení parlamentného hlasovania o zákone prežila vláda pod vedením premiérky Elisabeth Borneovej minulý pondelok hlasovanie o nedôvere len s rozdielom deviatich hlasov.

Macrona však čaká posledná politická prekážka, ktorú musí prekonať vo francúzskej Ústavnej rade, kde budú musieť ústavní sudcovia rozhodnúť, či je zákon v súlade s ústavou, najmä pokiaľ ide o postup prijatia. Ústavná rada zároveň posudzuje žiadosť opozičných zákonodarcov o vypísanie referenda o zákone.

Tento druhý krok pravdepodobne nebude úspešný, ale opoziční lídri zvyšujú tlak na sudcov, aby rozhodli, že reforma alebo jej časť je protiústavná.

Ale naozaj… Ako veľmi sú Francúzi rozmaznaní?

Macron pohotovo zdôraznil, že vek odchodu do dôchodku vo Francúzsku patrí k najnižším v Európe – toto porovnanie by mohlo medzinárodných pozorovateľov prinútiť zamyslieť sa nad tým, prečo sa Francúzi tak zdráhajú prispôsobiť svoj dôchodkový systém rastúcej priemernej dĺžke života. Odporcovia argumentovali, že existuje mnoho spôsobov, ako systém reformovať a dosiahnuť jeho finančnú vyváženosť, a že zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je nespravodlivé najmä voči chudobným a ľuďom, ktorí začali pracovať skôr, väčšinou v robotníckych, fyzicky náročných zamestnaniach.

“Sme krajinou, kde je diskusia náročná, kde je požiadavka na sociálne práva vysoká, aj to sa zapísalo do našej histórie, do nášho sociálneho modelu,” povedal minulý týždeň v rozhovore pre POLITICO francúzsky minister dopravy a Macronov hlavný spojenec Clément Beaune a dodal, že “aj na to môžeme byť hrdí”.

Dôchodkové systémy sa ťažko porovnávajú a Francúzsko je pri porovnaní skutočného veku odchodu do dôchodku bližšie k svojim susedom. Najdôležitejšie je, že francúzska nespokojnosť presahuje rámec podstaty reformy. V minuloročných parlamentných voľbách Macron stratil absolútnu väčšinu vo francúzskom Národnom zhromaždení a rozhodnutie vynechať parlamentné hlasovanie o reforme ešte viac odhalilo prezidentovu slabosť. Tento ústavný manéver podľa protestujúcich pridal novú vrstvu k existujúcemu hnevu.